spojí zemepisne aj obchodne a teda, že slovenské Vinum regum - rex vinorum sa dostane do Európy vedľa maďarského, ktoré tam už tróni dávno. Po sledovaní nekonečného štyridsať rokov trvajúceho sporu o tento kúsok zeme a najmä v posledných rokoch, ovenčených rokovaniami, ktoré nikdy nikam neviedli, sa im pri slove Tokaj už musel nožík otvárať vo vrecku.
Šľak ich musel triafať hlavne preto, že značku, o ktorú tak márne bojujú naše politické špičky a diplomacia, v rôznych variáciách vyvážajú na európske stoly Francúzi či Taliani, ktorí videli pravú tvár Tokajskej vinohradníckej oblasti asi len z lietadla, nehovoriac o príbuznosti s prírodnými podmienkami, kde sa rodí Vinum regum rex vinorum. Ale čo narobíme, Slovensko až taký silný lobing ako krajina Galského kohúta či Mussoliniho dedičov, nemalo. A tak neostávalo iné, ako bez možnosti ovplyvniť tok vecí, sledovať vývoj a čakať, kam to celé dospeje. Maďarsko išlo zo svojich pozícií, ktoré vychádzali zo starých uhorských zákonov z roku 1908 - a v tých bolo na slovenskej strane len 176 hektárov Tokaja. Hlavou proti múru išlo aj Slovensko, ktoré sa zase odvolávalo na československý vládny zákon z roku 1967, podľa ktorého má 908 hektárov.
Poriadny rozdiel, nie? A ustúpiť nechcel nikto. Naťahovačky nebrali konca a napokon prešla trpezlivosť aj Európsku úniu, zvolila pštrosiu politiku a nechala vzácnu kosť výhradne Slovákom a Maďarom - nech sa o ňu pobijú. Dlho sa nič nedialo, až kým neprišiel zázračný zlom, keď si po 1. máji za spoločný stôl v Komárne sadli Imre Németh a Zsolt Simon a hľadali konsenzus - nepochybne aj pri poháriku kvalitného tokajského biznis vína, čiže 4-putňového (obľúbená značka pána ministra Kukana). Podrobnosti nie sú známe, ale veľká časť tokajských vinohradníkov si nesporne vydýchla, keď zo západu na ďaleký východ prišlo mediálne echo, že ministerské duo sa pri licitovaní stretlo nie na ploche dvesto, ale rovno 565 hektárov! Nuž, československých 908 to nie je, ale už ani maďarských 176. Je ale lepší vrabec v hrsti, ako holub na streche.
Keby to bola vláda akceptovala, slovenský Tokaj by sa konečne dostal aj na európsky trh a vínny biznis by ovplyvnil aj tvár Tokajskej vinohradníckej oblasti veď kde je zisk, je aj rozvoj... Nestalo sa, pár dní po dobrej správe prebehla médiami "jóbovka" Eduard Kukan všetko, čo páni vyjednali, zmazal z tváre zeme. A prečo? Nuž, preto, lebo sa mu možno nepáčilo, že im sa po jednom pobyte v Komárne podarilo urobiť toľko, čo sa ostatným, vrátane neho, nedarilo roky. O pravých dôvodoch šéfa diplomacie možno len špekulovať, dôležité je, čo to znamená celý cirkus sa začína znova. Obe strany opäť môžu roztiahnuť svoje stany a špiritizovať, kde, kto, koľko, za koľko a najmä kedy. Na to posledné už Kuky odpovedal najskôr tak o rok. Vlak, ktorý sa po komárňanskej párty aspoň trochu rozbehol, sa zase zastavil v slepej uličke biznis nebude. Holub aj vrabec si teraz svorne sedia na streche a možno uvažujú o tom, že z toho slovenského Tokaja napokon odletia obaja. A nám zostanú len oči pre plač.
Autor: LUCKINO PREKVAPENIE
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
