režimu nerezal do kariet a odniesli si to aj oni. Mladší je rozvážnejší a diplomatickejší, starší často vzbĺkne ako fakľa. Obom prirástol k srdcu futbal, obaja už niekoľko rokov "poslancujú" v trebišovskom parlamente a posledný rok dokonca robia aj v tej istej "firme". Pohádať sa vedia len na futbale, ale hnevať sa nedokážu. Oheň a voda, ktoré si rozumejú. Marián a Cyril Ferčákovci - tvárou v tvár.
Bez urážky mladšieho Cyrila, ktorému už hlavu postriebrili šediny, vyzerá staršie ako o tri roky skôr narodený Marián. S Cyrila vraj mal byť farár bolo to želanie jeho silne nábožensky založenej matky. Ako hovorí Marián, napriek vekovému rozdielu medzi nimi nikdy neexistovalo delenie starší - mladší. "Ako chlapčiská sme hrávali futbal na ulici Čsl. armády. Cudzí nám nebol žiadny šport - v časoch keď o hokejbale nikto nechyroval, sme ho hrali v lete s loptičkou a na hru sme použili také rakety vyzerali ako lopáriky. Škoda, mohli sme si to vtedy dať patentovať," hovorí Marián.
Zaujímavosťou je, že bratské duo sa na základnej škole vôbec nestretlo. "Nuž, aj keby sme boli, radiť som mu veľmi nemohol bez mučenia priznávam, že som nebol práve najlepší žiak na rozdiel od Cyrila," smeje sa Marián. Ich cesty viedli každá inou stranou aj na strednej škole. Jedno mali obe spoločné silne ich ovplyvnil "nesprávny kádrový posudok". "Otec nemal kladný vzťah k vtedajšiemu režimu a netajil to. Ale v žiadnom prípade mu to nevyčítame- bol to skvelý človek," tvrdia unisono. Kvôli tomu sa Cyril musel rozlúčiť so snom o štúdiu zahraničného obchodu v Bratislave a Marián s triedami gymnázia. "Boli sme proste nežiadúci ja som išiel na učilište Elektromontážnych závodov v Brne, Cyril zase skončil na stavebnej priemyslovke v Košiciach," spomína Marián.
Dvojica sa nestretla ani po skončení škôl Marián nastúpil do Východoslovenských železiarní, Cyril ako vedúci projekcie do trebišovského Agrostavu. Aj vojnu prežil každý inde kým Cyril si 24 mesiacov odkrútil doma v Trebišove, staršieho Mariána zavialo na opačnú stranu krajiny do Mariánskych Lázní a Západné Čechy mu prišli k duhu. "Keď som rukoval, mal som len 158 centimetrov dievčatá sa so mnou len rozprávali a išli preč, čím som veľmi trpel. Keď som prišiel do Trebišova na prvý opušťák po jedenástich mesiacoch, všetci boli v šoku - nejakým zázrakom som narástol na súčasných 180 centimetrov," tvrdí Marián. Ako dodáva, nikdy vraj nezažil žiadny šikan ani buzerovanie. "Len neviem, prečo ma ako jediného prevelili do pomocných technických práporov, ale bol to zlatý život. Nezabudnem na Vianoce, keď sme si navzájom vypisovali dovolenky. Najskôr to bolo akože na 6 dní, ale napokon som sa to "predĺžilo" do 2. januára v Trebišove mi pomohol náš kolega- poslanec Jožko Giba. Napokon som sa vracal 7. januára a predstavte si bol som tam prvý," hovorí s úsmevom Marián.
Cyril mal vojnu oveľa menej hektickú slúžil "doma" v Trebišove a tak aj bol skoro každý deň doma doslovne. Dlhoročný "agrostavák" v roku 1996 prešiel do Bytového podniku a odvlani je na poste námestníka šéfa trebišovských Technických služieb. Cesty oboch bratov sa vlastne spojili až keď Marián v roku 1968 nastúpil do trebišovského Družstevného podniku výpočtovej techniky. Odtiaľ putoval do Vagónky, neskôr na montáže do Krasnodaru a potom na okresný úrad. Posledný rok je duo spolu aj pracovne Marián robí vedúceho údržby rekreačných zariadení mesta. Okrem pokrvného vzťahu ich celé tie roky spája láska k športu. "Ja som funkcionárčil a organizoval, Marián si aj zahral a trénoval deti. Dnes sme už obaja len fanúšikovia, ale vieme sa na tom poriadne pohádať," smeje sa Cyril.
Ako dodáva, práve kvôli hnevu Marián isté obdobie zanevrel na futbal a vrhol sa na hokej. "Pred mnohými rokmi ma na zápase jeden usporiadateľ nespravodlivo obvinil a ja som sa rozčúlil. Nikdy nezabudnem, ako som svojím krikom umlčal tribúnu. Bol to trapas a po ňom som desať rokov nešiel ani na jediný zápas," priznáva sa Marián, ktorý na Cyrilovi obdivuje práve jeho rozvážnosť, umiernenosť a rozhľadenosť, ale vadí mu vraj jeho nedochvíľnosť. "Napriek tomu, že som starší, je vodcom rodiny on. Ja som taký oheň, on je zase voda," dodáva Marián. Ako doplní Cyril, na Mariánovi obdivuje, že sa ničím nedá ovplyvniť a vždy povie čo si myslí. "Ja som v tom tak trochu diplomat. Žiaľ, práve vďaka tomu, že sa ovládam, mám oveľa horšie lekárske výsledky ako on. Aj keď je starší, srdce má ako 18-ročný a ja som zrelý na infarkt," smeje sa Cyril.
A ešte čosi má duo spoločné nie sú vraj hudobne ani spevácki nadaní a moderná technika im veľa nehovorí. "Počítač viem zapnúť do siete a mobilom len prijímam hovory," prezrádza Marián. "Ja viem počítač aj použiť, ale často nie. Žiaľ, mobil potrebujem ako námestník častejšie, ale tiež to nepreháňam," podotkne Cyril. A spev? "Vieme spievať, ale len keď začne niekto iný. Keby sme spievali sami, nuž..." usmejú sa obaja na záver.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
