vinohradníckej oblasti, v súčasnosti ich priradili ku Kráľovskochlmeckej. Tunajší vincúri doma víno nikdy neskladujú dopriať si ho môžete len priamo v pivnici. O čom hovorím? Nuž, o komplexe starodávnych pivníc, ktoré ležia na dohodenie kameňom od maličkej obce Malý Horeš.
"Vinohradníctvo sa v tejto oblasti zrodilo v 16. storočí počas tureckej expanzie. Vinič sa v tom čase začal pestovať aj na severe Uhorska, kde silnel vplyv vtedajšieho poľského kráľovstva. To vo veľkom obchodovalo s už vtedy známym tokajským vínom a do módy sa postupne dostali takzvané oxidatívne vína, ktoré zniesli prepravu po obchodných cestách aj cez leto," otvára rozprávanie o tejto turistickej atrakcii chodiaca encyklopédia Medzibodrožia János Bogoly. Keďže chladiace boxy vtedy ešte nepoznali, na križovatkách ciest sa vytvárali priestory pre uskladnenie vína. Vtedy silný rád premonštrátov z Lelesu vlastnil v okolí Kráľovského Chlmca rozsiahle vinice a hľadal vhodné miesto na pivnice podložie muselo byť z tufu, do ktorého by sa dalo ľahko tesať.
"A tak začali vznikať prvé pivnice pri Malom Horeši. Najväčší rozkvet zaznamenali koncom 16. a začiatkom 17. storočia a neustále ich pribúdalo až do 19. storočia. Zaujímavosťou je, že v Malom Horeši sú len pivnice, všetci vinohradníci mali a majú vinice na západnom úbočí pri Kráľovskom Chlmci," hovorí znalec miestnej histórie. Ako dodáva, na rozdiel od tokajských, ktoré sú rozsiahle, malohorešské pivnice dodnes zostali maličké. Práve kvôli tomu je tu veľmi nebezpečné zostávať v čase kvasenia nového vína dva aj tri týždne okolo kritického času do pivníc neschádzajú ani domáci a keď už musia, tak len so sviečkou. "Je to kvôli kysličníku, ktorý sa uvoľňuje pri kvasení v minulosti tu zahynuli aj celé rodiny. Akonáhle sviečka zhasne, treba utekať," vysvetľuje J. Bogoly.
Tradičnou odrodou, ktorej sa tu v minulosti mimoriadne darilo, bol tzv. Pojhoš, ktorý je známy svojou nízkou cukornatosťou víno je síce veľmi chutné, ale rýchlo sa kazí. "Hoci sa odrody medzičasom zmenili, v Malom Horeši zostala tradícia, že tunajší ľudia doma víno nikdy neskladujú. Buď ho pijú v pivnici, alebo si domov zoberú maximálne liter a keď ho vypijú, jednoducho sa vrátia. Aby nebolo treba stále behať (smiech), vyriešili to tak, že pri každej pivnici vznikol posed tam si vynesú víno, občerstvenie a porozprávajú sa. Postupne tu vzniklo centrum spoločenského života a vyrástol tu aj amfiteáter," podotkne J. Bogoly.
Tradičným jedlom, ktoré patrí výhradne do pivnice, je miestna špecialita geresi béles, čiže horešská plnka. Ide o mimoriadne pracné pečivo, ktoré sa pripravuje len príležitostne zo špeciálne upraveného lístkového pečiva. "Doma sa nikdy neje len v pivnici. Podľa pôvodnej receptúry sa plnilo zmesou kyslej kapusty s korením, ale dnes je čoraz rozšírenejšia tvarohovo vajíčková plnka. Tá tradičná verzia je mimoriadne pikantná, ale chutná práve k vínu príďte a uvidíte," smeje sa J. Bogoly. Jeho slová možno len kvitovať počas návštevy v pivnici plná misa geresi béles zmizla za pár minút.
Podľa J. Bogolyho je len niekoľko pivníc pôvodných. "Vo východnej časti komplexu sú tie pravé, ktoré sú vytesané do tufu a na portále je použitý ďalší prírodný materiál bridlicovitý andezit. Žiaľ, niektorí majitelia k nim pribudovali nové predsiene, čo trochu zmenilo ich kolorit. No a na západnej strane ich už stavali úplne nanovo - pomocou drevených konštrukcií a betónu. Tie sú aj o čosi väčšie ako staré," vysvetľuje. Napriek vplyvom civilizácie si vzácny komplex zachoval svoju malebnosť. Tá súvisí aj s dobrými vzťahmi tunajších vincúrov s ľuďmi z urbariátu, ktorým patrí les nad pivnicami. No a pravdaže, aj so vzťahom vincúrov k tomuto kúsku zeme, ktorý má skvelú atmosféru, ideálnu na príjemné posedenie.
Ďalšou perličkou malohorešských pivníc je, že ich súčasní majitelia sú potomkami pôvodných vlastníkov tunajšie pivnice sa dedia z pokolenia na pokolenie. Pokiaľ boli dedičia viacerí vedľa alebo nad pôvodnou pivnicou sa vybudovala ďalšia. "Dnes je tu takmer 80 vchodov, ale pivníc je až okolo 400. Nepredajú ich za žiadne peniaze, ale veľmi radi vás do nich pozvú. Akonáhle sa im niekto pozdraví v akomkoľvek svetovom jazyku, podľa starého zvyku vás pohostia vínom. Dodržiava sa to dodnes a mnohých turistov to poriadne prekvapilo," dodáva na záver sprievodca.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
