natankujete na jednej z nich. Dedina, ktorá od svojho vzniku pred asi ôsmimi desiatkami rokov bola vždy jednou nohou v Maďarsku... Dedina, ktorá už roky žije časťou svojej histórie v Európskej únii... Počas tej novodobej sa ňou premleli tisíce turistov, ktorí hľadali lacnejší tovar na druhej strane hranice, ktorú tvorí len krátky most cez rieku Roňavu. Dedina, ktorá na rozdiel od svojích vnútrozemských kolegýň 1. máj pocítila hneď na prechádzku "za čiaru" už totiž stačí v oboch smeroch občiansky preukaz. Dedina, ktorá sa do budúcnosti pozerá s optimistickým úsmevom cez prizmu desiatok nových domov, strategickú dopravnú polohu a unikátne postavenie na dnes už len pomyselnej hranici. Je nechtiac odsúdená na rozvoj - Slovenské Nové mesto.
Pár minút na križovatke v centre dediny vás aj mimo trhových dní v Sátoráljaújhelyi ležiacom na druhom brehu Roňavy, rýchlo presvedčí, že tunajší ľudia si nevymýšľajú. Jedno auto míňa druhé jedny pádia na Kráľovský Chlmec, druhí na Trebišov a tí tretí? Nuž, na hranicu odstaviť auto na parkovisku a hajde, pešo cez most a ste v Maďarsku. Pred pár týždňami ste na tomto mieste museli absolvovať povinný prechod cez colnicu a pasovú kontrolu. Od 1. mája je všetko inak colnica zmizla a nech si na jednej alebo druhej strane nakúpite čokoľvek, nikto vám na to nesiahne. Usmievaví pasováci vám namiesto prísnej procedúry v kancelárii vyjdú naproti, letmo prezrú občiansky preukaz a môžete ísť, kam vás srdce ťahá do Maďarska alebo Slovenska.
"Po vstupe do únie už na prechod stačí občiansky preukaz alebo identifikačná karta ktorejkoľvek z krajín Európskej únie. Colnica úplne zmizla. Naviac, predtým tu fungoval len malý pohraničný styk čiže hranica slúžila len Slovákom a Maďarom teraz už cez ňu môžu všetci obyvatelia EÚ," podotkne sympatická pasováčka, ale fotografovať sa nedá. "Nesmieme, musíte mať povolenie," usmeje sa, ale exteriér si napokon vyfotiť môžeme.
Ako prezradí jeden z každodenných turistov cez hranicu, v budúcnosti sa vraj bude tadiaľto dať prejsť aj autom. "Je ich už menej, takže by to šlo - chodili by sme nakupovať autom, ako keď si zájdete na bežný nákup na sobotu," hovorí. Starší, cyklisti, mládež, matka s kočiarikom, dôchodca za dvadsať minút sa na čiare vystriedajú desiatky ľudí - bez zábran si chodia hore dole a slnko svieti rovnako ako včera sila a to sme na hranici.
"Pribudlo najmä starších ľudí, ktorí na vybavovanie pasu nemali chuť alebo peniaze a teraz, keď im stačí občianka, chodia len tak na vychádzku, na nákup poobzerať sa na druhú stranu. V posledných týždňoch sme tu videli všetky druhy občianskych preukazov za posledných 20 rokov dokonca aj tie veľké staré československé," vysvetľuje s úsmevom ďalší pasovák.
Nuž hej, turistika zo strany Slovákov bola vždy motivovaná ušetrením nejakej tej korunky. Časy sa však menia. "Počas piatkov a nedelí, kedy sú v Sátoráljaújhelyi trhy, sme na naších parkoviskách mávali okolo 300 - 350 áut tak do roku 1999. Obec dokázala vybrať na parkovnom aj 300-tisíc ročne. Časom ich počet klesal za rovnakú cenu ako v Maďarsku sa dá nakúpiť už aj v Košiciach - dnes ich tu stojí tak okolo stovky, viac nie," hovorí starosta obce Ján Kalinič.
Ako dodáva, od vstupu do únie sa karta akosi obrátila a teraz chodia zase Maďari nakupovať na Slovensko. "Presne v deň vstupu sme tu mali veľké oslavy bol to aj začiatok novej kvality spolupráce medzi mestom Sátoráljaújhelyi a Slovenským Novým mestom. Perličkou je, že u nás stála cukrová vata 15 a v Maďarsku 60 korún," vysvetľuje jednoduchú matematiku.
Maďari si vraj veľmi rýchlo všimli ešte stále markantný cenový rozdiel medzi cenami piva, sladkostí, keksov a rôznych drobností a hojne to využívajú. Podľa starostu to dlho nepotrvá, lebo ceny sa vyrovnajú. "Nech to vyrieši trh," smeje sa.
Pokles nákupnej turistiky, ktorá prinášala obci zisky z parkovísk, však nevníma tragicky. "Z krátkodobého hľadiska možno obec stratí, ale z dlhodobého určite nie. Mnohí ľudia majú záujem kupovať dom práve tu veď je to na dohodenie kameňom do Maďarska, v dedine pribúda zrekonštruovaných domov a o nových ani nehovorím to nie sú domy, ale paláce, ale nech. Dôležité je, že ľudia tu chcú žiť," poznamená starosta. Ako dodáva, je len otázkou času, kedy na slovenskej strane začnú podnikať maďarskí podnikatelia.
"Celkom určite sa rozhýbe aj trh s nehnuteľnosťami na maďarskej strane stojí dom okolo 4 miliónov korún, na našej 400-tisíc veru, ešte pred vstupom sem mnohí chodili a chceli kúpiť. Naviac, zjednodušený pohyb cez hranicu rozhýbe aj obchod a urýchli obeh peňazí. Je to jednoduché prídu noví ľudia, tí tu budú žiť, platiť dane, nakupovať a to v dlhšom časovom horizonte prinesie obci rozvoj," vysvetľuje Ján Kalinič svoj pohľad na vec.
Ono pravdaže nejde len o unikátnu polohu priamo na hranici, ale je významná aj z dopravného hľadiska. Okrem štátnej cesty prvej triedy sem vedie železnica, ktorú budú v budúcnosti upravovať na rýchlejšiu. Najväčším nesplneným snom dediny je obchvat, ktorý by odklonil dopravu mimo nej jej by to neublížilo, lebo hranica v nej aj tak zostane. Ako hovorí starosta, obci ani po bežných stránkach nič nechýba má kompletnú infraštruktúru, čo dnes v Zemplíne nemôžu povedať všetky.
"Elektrinu aj plyn máme, vodovod tiež a čoskoro aj kanalizáciu, ktorú robíme spoločne s maďarskou stranou. Dostali sme na to peniaze z fondu CBC Phare, ktorý dával peniaze zrkadlovo regiónom na oboch stranách hranice. Tým pádom budeme mať všetko len ten obchvat keby sa podaril," zamyslí sa Ján Kalinič.
Nepopiera, že v dedine je dosť nezamestnaných, ale keby vraj chceli, robotu by si našli. Niektorí obyvatelia vraj aj robia v Maďarsku v zámočníckych, šijacích a drevárskych dielňach. Tých, čo túto možnosť zatiaľ nevyužili, vraj odradil nízky zárobok.
Pokiaľ ide o kultúrne a spoločenské výmeny, tak trochu prekvapí, že čosi také medzi Sátoráljaújhelyi a Slovenským Novým mestom doteraz nefungovalo. "V malom, ale inak nič. Maďari sa skôr stretávali s ľuďmi z Michalian, ale teraz sa to zmení. V deň vstupu sme s primátorom mesta, ktoré má okolo 20-tisíc obyvateľov, podpísali dohodu o spolupráci a viem, že to nie je formalita nielen my, ale aj oni naozaj chcú, aby hranice tie skutočné, ale umelé ľudské, prestali existovať a najmä aby sa znormalizovali vzťahy, ktoré narušili politici," hovorí starosta.
Napriek tomu, že mesto a dedina podobných názvov, ktoré by boli bez hranice jedným celkom, budú mať k sebe čoraz bližšie, Slovenské Nové mesto sa neplánuje vzdať svoje identity a stať sa akýmsi predmestím Sátoráljaújhelyi. "Hneď pri podpise dohody som sa vyjadril, že chceme, aby nás rieka Roňava, ktorá nás delila, odteraz spájala, ale... Nie za cenu toho, aby sme sa ocitli v pozícii akéhosi chudobného príbuzného. Chceme byť rovnocenným partnerom, pričom obaja si budú chrániť a zachovávať svoju identitu je to o tolerancii, ktorá je na strane vedenia Sátoráljaújhelyi aj našej, o hľadaní spoločných riešení a východísk do budúcnosti v záujme oboch strán. Myslím, že sme odsúdení na rozvoj," zasmeje sa na záver.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
