samospráv, podnikateľských subjektov a rozvojových organizácii. Zemplín musí podľa nich naskočiť do rozbehnutého vlaku a naštartovať projekty, ktoré by umožnili čerpať finančné prostriedky z fondov únie.
Podľa Martina Pada je množstvo premárnených šancí, za ktoré si môžu predstavitelia Zemplína sami. "Je známe od roku 1985, že tento región disponuje termálnymi prameňmi. Žiaľ, za dvadsať rokov sa nič neurobilo. Viem, že to nie je lacná záležitosť, ale uplynula dosť dlhá doba na to, aby sa to pohlo dopredu. Zemplín v tomto smere zaspal," podotkol.
Štátny tajomník vidí perspektívu aj v užšej spolupráci s krajinami V4 a čerpaní prostriedkov z Višegrádskeho fondu. Pozitívny prínos novej agentúry vníma aj predseda výboru Národnej rady SR pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie Ján Rusnák. Podľa neho je najvyšší čas, aby tunajší región zabral. "Zemplín sa už nemôže vyhovárať na Bratislavu, musí sám pripravovať rýchle a kvalitné projekty. Ak chcú tunajší podnikatelia preraziť, musia sa spájať. Vládne tu ešte medzi nimi určitý druh súperenia a nedôvery. Musia pochopiť, že v záujme vyšších cieľov a obchodov sa musia spájať, ináč neuspejú," skonštatoval.
Podľa Rusnáka má Zemplín vynikajúce predpoklady na využívanie alternatívnych zdrojov energie, biomasy a rozvoj cestovného ruchu. Za pozitívum dokonca považuje polohu Zemplína na okraji shengenskej hranici. "Sme na hranici medzi dvoma svetmi, kde sa bude etablovať množstvo firiem, ktoré si tu urobia svoje základne pre obchod smerom na východ," povedal Rusnák.
Aj napriek tomu, že sa nedarí dotiahnuť na Zemplín veľkého investora, vidí Rusnák šance vo vytvorení podmienok pre dôležitých subdodávateľov. "To si vyžaduje, aby sme o priemyselnom parku v Michalovciach prestali iba rozprávať, ale začali konkrétne konať. Ak nevyužijeme finančné zdroje, ktoré sú v tejto fáze, v budúcnosti už jednoducho nebudú," upozornil.
Regionálne agentúry v Zemplíne by mali podľa štátneho tajomníka ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Jána Hurného spolupracovať. Novovzniknutú agentúru ZIRA považuje za nevyhnutnosť pre napredovanie michalovského okresu. "Chýbala tu taká inštitúcia. Ak to porovnáme s celým Slovenskom v Michalovciach bola jednoducho diera. Agentúry v Kráľovskom Chlmci či Trebišove nepoznajú tunajšie problémy. Všetky tri by sa mali stať skôr partnermi ako konkuretmi," dodal Hurný.
Zástupcovia samospráv priznali, že na vytváranie projektov nie sú dostatočne pripravení, ale čiastočná vina leží podľa nich aj na ramenách štátu. "Zostali sme v chaose, v ktorom nám dlho nikto nepodal pomocnú ruku. Dúfam, že sa ujednotíme a v naviazaní na Michalovce vypracujeme projekty, ktoré naštartujú rozvoj celého Zemplína," povedal na záver starosta Novosadu J. Kapajka.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
