starších podlžností upozorňuje už dlho, ale situácia sa zatiaľ nemení. Leví podiel na neúmerných dlhoch, ktoré sa v mestských bytoch vyšplhali na 14 miliónov korún, majú nájomníci z rómskej osady na Kraskovej ulici. Podniku a teda mestu zaťali do rozpočtu sekeru takmer 7 miliónov korún! Za úder pod pás považuje bytový podnik najnovší fakt, že napriek garanciám z vlaňajška nájomníci do nohy prestali platiť nájomné aj v novučkej bytovke, ktorú mesto postavilo vďaka úveru.
„Mesto bytovku odovzdalo vlani v septembri a dalo si poriadne záležať pri výbere nájomníkov 17 bytov, ktoré tam sú. Osemnásty byt slúži ako Komunitné centrum. Podľa výšky splátok úveru určilo nájomné 2,5 až 3-tisíc korún. Do konca roka všetci poctivo platili, vyskytol sa jediný neplatič, ktorého sme momentálne vysťahovali a nahradili iným. Od februára, kedy sa začal reforma sociálneho systému, sme začali zažívať menšie šoky - v januári zaplatili len siedmi, vo februári jeden úplne a jeden čiastočne, v marci už len jediný a v apríli tiež. V máji nám už z tejto bytovky neprišla ani koruna - ako na povel," uviedol pre KORZÁR riaditeľ Mestského bytového podniku, s. r. o., JUDr. Ján Šípoš. Ako dodal, zatiaľ je jediným šťastím to, že sa jedná o byty nižšieho štandardu, ktoré nie sú napojené na centrálne vykurovanie. „Každý si tam kúri drevom a preto sa aj mnohým zdalo nájomné dosť vysoké. Žiaľ, jeho výšku neovplyvníme - je daná výškou splátok, ktorými mesto musí splácať úver za výstavbu bytovky," podotkol riaditeľ.
Od začiatku roka už bytový podnik vyskúšal rôzne opatrenia, aby od obyvateľov vymohol aspoň časť nájomného. „Počas vyplácania stáli pri pošte naše pracovníčky a výmenou za príjmový doklad žiadali uhradenie aspoň časti platby za nájomné a vodu. Žiaľ, bez väčšieho efektu - zopár ich zaplatilo 30 percent a ostatní vôbec nič," vysvetlil JUDr. Šípoš. Situáciu už konzultoval aj s členmi poradného zboru primátora pre rómsku problematiku a rómskym poslancom trebišovského zastupiteľstva Kolomanom Demeterom. Opäť bez výsledku. Vedenie podniku vyskúšalo aj rokovania s odborom sociálnych vecí o možnosti obnovenia systému osobitného príjemcu nájomného, ktorý by prešiel na mesto.
„Dali sme im podrobné podklady, aby vypočítali koľkí a koľko môžu uhrádzať z dávky, ktorú dostávajú. Pracovníci úradu práce nás vopred upozornili, že mnohým na nájomné vôbec nevyjde alebo sa bude jednať o veľmi malé sumy," skonštatoval riaditeľ. Podľa jeho slov je problém zvaný neplatiči demotivujúci aj pre mesto. „Aký dôvod má mať, aby stavalo ďalšie byty? Veď je to začarovaný kruh," myslí si.
Žiaľ, nájomné je podľa neho len časť mozaiky problému - ten vážne ohrozuje splácanie úveru za bytovku. Ekonomiku podniku a nepriamo aj mesta, ktoré je jej 100-percentným vlastníkom, ohrozujú aj neplatiči za vodu - opäť z Kraskovej ulice. „Ročne za nich musíme zaplatiť asi 2,5 milióna korún, ale táto záležitosť sa už rieši. Horšie je narastanie počtu neplatičov v celom meste. Je len otázkou času, kedy nás nabaľujúce sa dlhy postavia do pozície druhotnej platobnej neschopnosti a plynári nám jednoducho zavrú kohútik. Nechcem strašiť, ale keď sa s tým nezačne niečo robiť, mestu hrozí podobná odstávka, akú vlani zažili Sečovce," dodal na záver.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
