správny uhol, ak chce ho chce zachytiť v plnej kráse. Nádherné tvary potešia aj srdce úplného laika každého, kto obdivuje krásu v akejkoľvek podobe. Oko návštevníka zablúdi ku kabrioletu MG 1600 z roku 1953 a celkom prirodzene sa oprie aj o trochu starší Austin, stojaci vedľa. Každý pri pohľade na tú nádheru popustí uzdu fantázii a aspoň v snoch sa preháňa po rovnej autostráde s vetrom vo vlasoch a krásnou ženou na sedadle spolujazdca. Žiaľ, táto vízia má tri dôležité háčiky na Slovensku autostrády neexistujú, koníky, skryté pod kapotami kabrioletov, už majú zenit za sebou a poriadne dupnutie na plyn by im spôsobilo menší kolaps. A ešte dva k tomu tieto exponáty sú šialene drahé a ako tvrdia ich majitelia, nepožičiavajú sa. Podobne ako ženy...
Iste, každý z vás pochopil, že hovorím o veteránoch a veteranistoch. Ako je známe, veteránom sa vo všeobecnosti stáva každé auto staršie ako 25 rokov. Výnimkou sú modely, ktoré sú síce novšieho dáta, ale vyrábali sa v obmedzených sériách. Zberatelia sú za prírastky do svojich zbierok ochotní zacálovať neskutočné peniaze na európskom trhu idú veterány v 100-percentnom stave od 30-tisíc Eur nahor, v horšom, do ktorých ešte treba investovať nielen peniaze ale aj kopu času pri kompletizácii, od 16-tisíc Eur. Vysoký dopyt ťahá cenu do závratných výšok. Ako všetci títo sladkí fanatici svorne tvrdia, to, čo majú v zbierke, neplánujú predať. Cenu, väčšinou poriadne nadsadenú, prezradia len v prípade záujmu o kúpu. Inak o nej diskutovať nebudú.
Perličkou je, že každý kúsok zbierky má akýsi rodný list, v ktorom nájdete stručné curriculum vitae a čas, kedy ho zberateľ získal aj s cenou, ktorú zaň zaplatil. Tým sa vyčíslenie hodnoty veterána nekončí. K prvej položke postupne jedna za druhou pribúdajú ďalšie investície do náhradných dielov, počet odpracovaných hodín a podobne. "Nikdy sa pod nimi nerobí čiara, aj keď je už auto v dobrom stave. To sa stane, len ak veterána chceme predať, čo je pravdaže, veľmi zriedkavé," tvrdia unisono veteranisti.
Tí, ktorí "úradujú" v Sečovciach, sú tak trochu typickí a a netypickí zároveň. Typickí tým, že namiesto suvenírov si zo zahraničných ciest nosia náhradné diely do svojich štvorkolesových miláčikov s bohatou históriou, atypickí zase tým, že ich spolok je len neformálny. Jeho nepísanou hlavou je síce starý harcovník Peter Saban, ktorý sa s vášnivým vzťahom k motorom hádam už narodil, ale ani jeden z desiatich členov de facto nehrá v klube prím. Všetci sú si rovní - niektorí vzácne mašinky majú, iní ich len pomáhajú opravovať, spolu zháňajú čo treba, spolu s nimi počas "veteranistickej" sezóny brázdia Slovensko, debatujú v dielni... Na celom Slovensku je vraj okolo 500 veteránov. Perličkou je, že práve v Sečovciach ich je vďaka klubu viac ako v iných, aj oveľa väčších mestách.
Apropó, Peter Saban má veteranizmus v rodine je totiž bratancom možno známejších sečovských bratov Antoníkovcov, ktorí majú svoj klub v Košiciach. "K autám som mal citový vzťah vždy, veď som ich napokon aj vyštudoval som automechanik. (smiech) Pôsobil som v Strojstave, neskôr v sečovskom autoservise a po revolúcii som bol jedným z prvých, ktorí sa pustili na vlastné krídla. Celkom logicky sa táto moja vášeň preniesla aj do hodín oddychu v mladosti som sám pretekal. Rôčky pribúdali, ale vášeň zostala, len som jej smerovanie musel trochu korigovať - na Dargove sme založili tradíciu pretekov na motokárach či autokros a začal som sa viac zaujímať o veterány," zaloví v spomienkach. Ako prezrádza, na rozdiel od iných kolegov je jeho srdcovou záležitosťou jediná značka Fiat. Dnes ich v jeho dielni parkuje trinásť, ale nie všetky sú pojazdné.
Najvzácnejším kusom je Fiat Familiare 1100 z roku 1968, ktorý si na Slovensko priviezol z kolísky zrodu značky z Talianska, rovnako ako ostatné kusy. Každému vášnivému šoférovi srdiečko podskočí aj pri pohľade na ďalší exponát kabriolet Fiat 124 z roku 1973. "Bol v katastrofálnom stave, dať ho do súčasného stav - to boli hodiny a hodiny v dielni, zháňanie náhradných dielov a výroba tých, ktoré sa už nikde zohnať nedali. Našťastie, značka Fiat má výhodu, že asi desatina dielov, ktoré chýbajú, sa dá použiť zo značky Žiguli," prezrádza. Ako dodáva, Fiaty zažili svoj vrchol v 50-tych a 60-tych rokoch a práve z tohto obdobia by mal rád kompletnú sériu. Zo zbierky predal len jediný kus, aj tu však šlo len o výmenu. "Modely série Fiat 124 sa totiž vyrábali v USA aj Európe. Ja som mal jeden kúsok európsky a keďže americké boli lepšie, predal som ho a vymenil za ten z USA," vysvetľuje.
Svojich miláčikov väčšinou kupuje na burzách, v stave, keď 60 percent vecí do nich chýba. "Veteranizmus je najmä o opravovaní, kompletizácii, zháňaní dielov, hodinách práce, špekulovaní a improvizácii. Samotné exhibície s autami sú vlastne len čerešničkou na torte," podotkne. Sezóna rôznych spoločných akcií veteranistov, výstav a aktivít tejto zvláštnej kasty ľudí na spoločnej vlnovej dĺžke, vraj začína už v apríli a odvtedy neprejde mesiac, aby jeden či dva víkendy nestrávili práve na zrazoch.
Ďalšou zaujímavou postavou klubu je sečovský podnikateľ Stano Funfrovič, ktorý sa k tejto zberateľskej vášni dostal len pred 4 rokmi. "Rokmi sa záujmy menia, hoci autá som mal stále rád. Som už senior a veterány sa ku mne hodia viac," smeje sa. Nuž, k veteranizmu sa síce dostal neskôr, ale za to krátke obdobie už stihol svoj veteránsky park poriadne rozšíriť miesto, kde parkuje jeho 14 exponátov, však neprezradil. Práve on je majiteľom na začiatku spomínanej Alfy Praga z roku 1928. "Kúpil som ho pred dvoma rokmi od jedného michalovského zubára. Stálo v šope a čakalo, kým niekto znovu objaví jeho nádheru. Ako som sa dozvedel, pred rokom 1945, kedy ho oficiálne vyradili, slúžil ako prvý michalovský taxík. Z jeho histórie viem aj to, že za celé tie desaťročia vymenil len troch majiteľov. Sila je, že všetci už pomreli, ono zostalo. Teraz som na rade ja," vysvetľuje s úsmevom.
Na rozdiel od Petra Sabana, ktorý stavia rozširovanie zbierky najmä na túlačkách po burzách, Stano zvoli modernejšiu stratégiu kúpu cez internet. "Strašne som túžil po Jaguárovi X-120, čo bolo prvé športové auto. Našiel som ponuku na internete, doviezli mi ho priamo z USA. Žiaľ, bola to doteraz najhoršia kúpa, akú som urobil je v hroznom stave. Ale vrátiť ho už nemôžem a ani nechcem," hovorí. V jeho vzácnom parku nájdete nielen Jaguára, ale aj staré Renaulty, Mercedesy, Austiny či MG. Jeho snom je získať mimoriadne zriedkavý Mercedes 300 SL. "To je zase moja vášeň mercedesy aj teraz sa na jednom vozím. Ten veteránsky, po ktorom túžim len hľadám, ale zatiaľ som nemal šťastie," pokrčí plecami.
Nesplnený sen veterána má aj Peter Saban a na počudovanie, nie je to Fiat, hoci o jeho vzťahu k tejto značke svedčí aj to, že v civile sa vozí na Fiate UNO. "Mňa stále fascinovali 60-te roky, kedy sa podľa mňa vyrábali najkrajšie a najlepšie autá veľmi by som chcel získať Alfa Romeo Julia Spider," prezrádza. Ako obaja unisono tvrdia, skutočnú cenu svojho hobby pred manželkami radšej taja. Ako obaja dodávajú, svoje veterány veľmi radi ukážu a nikdy neodmietnu najmä exhibície pre deti, ale požičiavanie neprichádza do úvahy. "Kedysi to bol kôň, dnes auto, ktoré muž nikdy nepožičiava. A keď má, tak ani ženu," zasmeje sa veteránske duo na záver.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
