otec, od ktorého sa naučil, ako pracovať s drevom, ako mu rozumieť a pretvárať ho. Bol stolár, takže okrem toho, že mu Ľubo občas pomáhal v dielni, na chvíľu si ukradol kúsok dreva a začal vyrezávať. Spočiatku v detských rukách vznikali jednoduché postavy - zvieratá vyrezávané z dreva, ktoré má ešte aj dnes, po vyše tridsiatich rokoch, odložené doma. Keď má chuť spomínať, odloží svoje súčasné už značne prepracované sochy, rozrobené busty a vezme do ruky prvotiny, pri ktorých sa mu vybavia jeho začiatky.
Potom, čo mu učarovala práca s drevom, začal navštevovať Základnú umeleckú školu v Rožňave. "Tam som to začal brať už trošku vážnejšie. Viedol ma akademický maliar Štefan Oravec, naučil som sa spoznávať iné materiály a postupne priestorovo vnímať, nebola to už len detská hra," spomína Birka. Po skončení gymnázia študoval na Univerzite P.J. Šafárika v Prešove odbor výtvarná výchova a ruský jazyk. Tam začína naplno rozvíjať svoj talent. A čo ho privialo do Sniny ? "Človek sa na výške zaľúbil (pošalel) a išiel za svojím srdcom," smeje sa Birka a zároveň dodáva: "Ale neľutujem to, práve naopak - paradoxne som si Sninu obľúbil viac ako svoje rodisko. Je to najmä v tunajších ľuďoch a prostredí. Je tu tiež menší národnostný mix, ale človek to tak nepociťuje ako dole na juhu Slovenska." Aj keď ho do sveta umenia vtiahli nekonečné podoby a tvary dreva, nemá rád ak mu niekto hovorí rezbár. Dôvod je úplne prozaický. Jeho diela vznikli z množstva materiálov - nielen s dreva, ale aj epoxidu, kovu a kameňa.
Človek ako socha a množstvo jeho podôb a premien metamorfóz to je hlavný motív Birkových diel. Na dvojmetrovom kuse dreva zobrazí veci a nálady, ktoré sú častokrát len ťažko predstaviteľné v ľudskej mysli, ešte ťažšie je dať im konkrétnu podobu, vyrezanú v dreve či kameni. Avšak ľudské telo nie je jedinou doménou autora. "Dlhé roky ma drží výlučne jeden motív, ktorý sa stále opakuje v rôznych podobách, symboloch, vyrezaných v reliéfoch a sochách. Je to motív prapočiatku, gule, kruhu, ktorý rozvíjam do rôznych tvarov, arabesiek a kriviek," vysvetľuje Birka. Ale nechýba ani krása ženského tela, zachytená v kúsku dreva, alebo kameňa. "Nie je to nič tvrdé ide o jemne eroticky ladené ženské postavy. Môj známy tvrdí, že tieto sochy sú ako nedopovedaný sex," podotkne Birka.
Picasso tvrdil, že v umení je dôležité experimentovať, ale sochár zo Sniny má na umenie trošku odlišný názor ako španielska ikona výtvarného umenia. "Náhodné experimentovanie nie je mojím cieľom, aj keď sa mu niekedy nevyhnem - pre mňa je dôležitý výsledok. Preto neskúšam tvoriť bezhlavo s nádejou, že mi niečo vznikne pod rukami a ja to potom nejako pomenujem. To nie," vyznáva sa sochár. Počas svojej umeleckej činnosti vystriedal viacero materiálov, ale natrvalo nezakotvil ani pri jednom.
V jeho tvorbe vždy na istý čas dominuje jeden nad všetkými, ale po čase sa opäť vracia aj k ostatným - materiálom, veciam aj motívom, ktoré na chvíľu opustil. Len im dáva opäť novú podobu.
"Pre mňa je dôležitý kontakt s materiálom, mnohokrát neviem čo ešte budem robiť. Keď sa na ten materiál pozorne pozriem, dotknem sa ho, on sám mi napovie, akú by chcel mať podobu. Proste sa mu prispôsobím," tvrdí sochár, ktorého myšlienky a ruky na chvíľu splývajú s kameňom, hlinou a drevom . Niekedy sa podľa neho sochár stáva rukojemníkom materiálu, ktorý pretvára. Pri jeho premene a opracovávaní vznikajú nečakané momenty, ktoré nútia autora rýchlo improvizovať experimentovať.
Už tretí rok sa zúčastňuje na stretnutiach výtvarníkov a sochárov zo Slovenska na chorvátskom ostrove Brač, kde sa všetci na pár dní ponoria nielen do mora, ale hlavne do svojich nových sôch. "Prostredie pri mori viac povzbudzuje ducha tvorivosti, je tam dostatok dobrého kameňa a nádherná krajina, ktorú človek pozvoľne cíti, aj keď sa sústreďuje na prácu. Je to veľmi inšpiratívne. Proste celé dni "nič" nerobíme, iba vytvárame sochy. Dokonca aj šofér, ktorý tam chodí s nami, to už nevydržal a aj on začal tesať do kameňa (smiech)," rozpráva Birka.
Doma pod Vihorlatom má dva ateliéry - v jednom sa venuje výlučne drevu, v druhom zasa kameňu a hline. Na rozdiel od iných umelcov, u ktorých silná inšpirácia prichádza s rúškom noci, Birkove sochy a diela sa rodia zavčas rána. "Je to aj nevyhnutnosť, pretože ja potrebujem k svojej práci veľa denného svetla. Preto začínam pracovať už o piatej ráno," hovorí Birka. V súčasnosti sa venuje najmä umeleckému zváraniu. Jeho obrazy mali možnosť vidieť priaznivci umenia nielen v Zemplíne ale aj po celom Slovensku a v zahraničí. Sochy sa stali jeho celoživotnou láskou, ale ako tvrdí, bez manželkinej podpory by to nešlo.
