pracovnom diári. Nakoniec sme sa stretli a diskutovali nielen o tom, čo poskytuje hudba človeku, ale aj vnútorných pocitoch a napĺňaní, ktoré sa s fenoménom hudba spájajú.

V slovenskej hudobnej branži je meno Čekovský známe nielen vďaka Mariánovi, ale najmä u vekovo starších poslucháčov vďaka jeho otcovi, tiež Mariánovi, ktorý pred rokmi tragicky zahynul. Aj Mariánova mama Eva "zapadla" medzi profesionálnych muzikantov, precestovala kus sveta a vďaka zaujímavému zafarbeniu hlasu a hudobnému prejavu sa jej u odborníkov a hudobných kritikov dostávalo zaslúženého uznania. Po rodinnej tragédii sa Mariánova mama z hudobných pódií stiahla a spevácku kariéru ukončila. Nesmieme však zabudnúť ani na šarmantnú Ľubicu SolomonČekovskú, Mariánovu sestru, ktorá je napriek mladému veku už označovaná za klavírnu virtuózku. Je pochopiteľné, že náš rozhovor začal spomienkami na hudobné začiatky a zázemie, ktoré sa obom súrodencom dostávalo zo strany ich matky.

"Moju sestru a mňa naša mama ľúbila až tak veľmi, že nám dávala absolútnu slobodu v tom, aby sme si mohli vybrať nástroj, aký sme chceli. Ja som najprv hral na bubnoch, potom na všeličo iné. Muzikalita sa u mňa prejavila, ako keď sa objaví bublinka na hladine. Žblnk! A už to bolo... Nikto nevie odkiaľ prišla, ale bolo jasné, že genetika nepustí. Svojho otca som nemal možnosť poriadne spoznať, lebo som mal iba šesť rokov, keď zomrel. Poznal som len jeho nahrávky a fotky, ale jeho vzťah k hudbe pozitívne poznačil aj mňa. Celý kolobeh hudby v mojom živote sa poriadne roztočil vtedy, keď som odišiel do Košíc na konzervatórium, kde som študoval. Asi tam som si uvedomil, čo všetko súvisí s tým, že stav poznania fyziky, matematiky, či chémie, je predovšetkým výsledkom snaženia jednotlivcov o pochopenie zákonitostí vecí okolo nás. V tých časoch som zistil aj to, že sa môžem dostať do situácie, či skôr do stavu, keď hudba a veci s ňou spojené sú a budú pre mňa znamenať niečo konkrétne, čo chcem a po čom túžim".

Spomínali sme tvoju sestru Ľubicu. Bol pre teba jej vzťah k hudbe inšpiráciou, alebo "poháňadlom" po tvojom ďalšom zdokonaľovaní?

"Bez najmenších pochýb moja sestra Ľubica hrá krásne na klavíri. Tým, že už v časoch nášho detstva ona hrala na tomto hudobnom nástroji, ja som potom túžil odísť od bubnov práve ku klavíru. Prečo? Chcel som počúvať a vychutnávať si to, čo sa deje v harmonických spojoch, ktoré klavír dáva. Harmónia v hudbe, aj v ľudskom živote je jedinečná. Život je síce dobrý, ak ho žijeme len tak, som však presvedčený, že v živote je veľmi podstatné, aby sme hľadali a našli rovnako tak ako harmóniu, tak aj smer, ktorým sa chceme riadiť a za ktorým chceme kráčať... V rámci mojej rodiny a všetkých ľudí z mojej blízkosti viem, že každodenný posun po neviditeľných schodíkoch hore znamená jedno poznanie človek musí byť pokornejší. Hovorí sa, že práve pokora je hormónom rastu. Ak pôjdem po svojej ceste ďalej, budem vedieť, ako málo som sa doteraz naučil. V mojom osobnom prípade a na slovenskom poli šoubiznisu keďže môj otec už nie je živý, som jeho pokračovateľ... Ale ja nie som ním, bol som a zostávam naďalej sám sebou. Od čias pôsobenia môjho otca na hudobnej scéne sa zmenilo veľmi veľa, v živote aj v slovenskej hudobnej branži. Platia už celkom iné pravidlá, doba sa posunula, ale jedna vec platí určite... Hudba musí vychádzať zo srdca tak, ako musela vychádzať aj predtým.

Marián prezradil, že často premýšľa nad tým, ako voči hudbe nezhrešiť. Doteraz muziku nerobil a ani v budúcnosti nechce robiť tak, aby mal z nej veľa peňazí, alebo aby sa takýmto spôsobom materiálne zabezpečil. Neprestajne pracuje na tom, aby si rozšíril hudobné priezory. Poďakovanie za doterajšie výsledky patrí predovšetkým jeho rodičom, lebo v ich dome mala hudba výnimočné postavenie. Dnes už s úsmevom spomína a ďakuje mame, ktorá ho niekedy ku klavíru dotlačila aj s "trepákom" v ruke, hoci Marián bol presvedčený, že prednosť by mal dostať futbal. V rozhovore priznal, že otec, ktorý sa na neho určite pozerá zhora, dnes nemá výhrady k tomu, čo a ako robí, a teší sa, že neprešiel k inému fachu.

Ľudia v tejto branži majú vysnené stupienky svojej kariéry. Kde bude vrchol kráčania Mariána Čekovského po hudobných stupienkoch?

"Precestoval som kus sveta, čo znamená, že som si rozšíril pohľad. Teraz sa mi zdá naša planéta menšia, ako som si myslel predtým. Ale ešte sa vrátim k mojim profesijným stupienkom. Budem pokračovať v natáčaní ďalších CD, ale už sa chcem prezentovať nielen ako hudobník, ale aj ako spevák. Rád by som ponúkol veci, ktoré som doteraz napísal, a ktoré píšem od svojich 12 rokov. Pri každom plánovaní je dôležité nezabudnúť na veľmi veľa vecí. Ale vieš, čo nesmie pri mojej práci chýbať? A určite to neplatí iba o tom, čo robím ja, ale tak všeobecne... Nesmie chýbať radosť z práce a k tomu humor, alebo skôr zmysel pre humor. Chcel som povedať, že v mojej hudbe je humor veľmi dôležitý. Ak budem starší, rád by som mal vlastné nahrávacie štúdio. Tam si budem môcť nahrávať a robiť hudbu každý deň od rána do večera! Ale nie preto, aby som na hudbe zarábal, ale aby som naplnil zmysel života. Väčšinou ľudia svoj zmysel života hľadajú. V prípade muzikantov platí to, že ten, kto robí hudbu, už zmysel života má! Musí však dávať veľký pozor, ako s týmto zmyslom naloží. Aby nakoniec celé snaženie neodišlo niekam do stratena..."

Marián už naznačil, že okrem hudby má v jeho živote nezastupiteľné miesto rodina a tiež humor a smiech. Už pred časom sa na východnom Slovensku v dobrom zmysle slova preslávil v známej rozhlasovej reklame na zjazdovky. Kde, kedy a kto v tebe objavil zabávača?

"Taký, akože veselší som bol už ako dieťa... Smiech a úsmev sú pre mňa cesta k Bohu. Ešte v časoch môjho štúdia v Košiciach sa vo mne veľa vecí zlomilo, keď som počul a videl Košičanov debatovať. V tých mojich kruhoch to bola typická muzikantská hantírka, nalepilo sa to na mňa a ja som neurobil nič iné, len som túto špeciálnu reč ponúkol poslucháčom. Nadmieru pozitívna odozva na reklamu o snežných delách ma prekvapila, ale nielen mňa... Muzikanti sú veľmi vtipné plemeno, lebo práve muzika a to čo sa deje okolo nej, ich robí ešte zábavnejšími. Baviť ľudí je v skutočnosti veľká zodpovednosť".

Snaha kombinovať skvelú muziku spolu s humorom je zámerom pripravovaných CD, pod ktoré sa autorsky podpíše Marián Čekovský. Pozornosť sa rozhodol zamerať aj na detského poslucháča, ktorý je veľakrát náročnejší, ako dospelý. Jeho prácu na štúdiových nahrávkach často dopĺňajú verejné produkcie, či koncertné šnúry. Narástol zoznam významných muzikantov zo Slovenska, ale aj zahraničia, s ktorými spolupracuje. Mal možnosť zahrať si napríklad s Danom Bartom, Darinou Rolincovou, Andrejom Šebanom, Richardom Müllerom, či Vašom Patejdlom. Okrem toho má Marián aj svoju vlastnú kapelu a nápadov na niekoľko rokov dopredu. Výsledkom bude určite hudba, ktorá prináša radosť nielen Mariánovi, ale všetkým, ktorí si autorský a interpretačný kumšt nadaného Humenčana vypočujú na vlastné uši.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín