ukrajinských cigariet. "Keď zoberieš kartón, dám ti aj lacnejšie. Za 250. Tak čo, kúpiš?," zjednáva. Keď slušne odmietnem, mávne rukou a ide hľadať ďalších zákazníkov. Pred chvíľou totiž pešo prešiel hranicu z Užhorodu a na Slovensko neprišiel za turistikou, ani oddychom. Jeho cieľom je rýchlo zarobiť zopár korún a vrátiť sa späť na Ukrajinu. Sme totiž vo Vyšnom Nemeckom, v obci, kde je jeden z dvoch hraničných priechodov, ktoré spájajú Slovensko s Ukrajinou. Pre našinca brána k divokému východu, pre Ukrajinca šanca dostať sa do zasľúbenej krajiny.

Hranica Slovenska s Ukrajinou meria presne 98,5 kilometra. Prejsť cez ňu sa dá legálne len na dvoch miestach cez hraničné priechody vo Vyšnom Nemeckom a Ubli. Ako vyzerá život ľudí v dvoch obciach, ktoré sú na úplnom okraji Európskej únie? Je hraničný priechod pre nich výhodou, alebo im spôsobuje viac problémov, ako úžitku? Pohľad na dve miesta, vzdialené od seba vzdušnou čiarou asi 25 kilometrov je viac ako zaujímavý.

Vyšné Nemecké začiatok či koniec sveta?

K priechodu vo Vyšnom Nemeckom vedie komfortný 2,5 kilometrový obchvat, vďaka ktorému už kamióny nestoja priamo uprostred dediny. Štvorprúdovú komunikáciu otvorili v novembri 2001, stála 135 miliónov korún a tretinou na ňu prispela Európska únia. Kto z Ukrajiny prejde na Slovensko, cíti sa chvíľu ako na diaľnici. Naozaj však iba chvíľu... Že ste v krajine, ktorá je členom EÚ, to sa nemáte odkiaľ dozvedieť. V Čechách na informačné tabule s žltými hviezdami nezabudli, na Slovensku opäť niekto niečo nedomyslel. Popri ceste sa hromadia odpadky, na odpočívadle, ktoré je asi kilometer od priechodu, to vyzerá ako v rozvojovej krajine. Žiaden bufet, zopár ošumelých altánkov a jedno ekologické WC, ktoré naposledy vyčistili možno ešte v minulom storočí. Ak z poľa vychádza kamionista s toaletným papierom v rukách, netreba sa preto čudovať...

"Teraz je to už oveľa lepšie. Odkedy postavili novú cestu a hlavne zaviedli víza, je v obci kľud a menej neporiadku," vysvetľuje starší muž, ktorý si akurát urobil pauzu v kosení okolo colného skladu, plného luxusných limuzín a terénnych áut. Volá sa Karel, pochádza z Hraníc na Morave a na Slovensko sa priženil. "Predtým som robil v lesoch, priamo tu na zelenej hranici. Za jeden deň sme stretli pohraničiarov, aj utečencov. Ale v posledných mesiacoch sa mi zdá, že hranicu už strážia lepšie. Možno to súvisí aj s úniou, neviem. Ale vraj už policajti dostali aj špeciálny vrtuľník s prístrojom na nočné videnie. V noci niekedy počujem, že nám nad hlavami lieta nejaká helikoptéra," dodáva tajuplne. Na otázku či má strach s nárastu ilegálnych migrantov jednoznačne odvetí: "Vôbec nie. Aj oni sú ľudia a keď utekajú, asi musia. Skôr sa bojím Rómov, tí vedia narobiť viac nepríjemností. Pozrite sa, ako to vyzerá v osade v Sobranciach."

Karel je zaujímavým príkladom Európana. Narodil sa na Morave, väčšiu časť života prežil na Slovensku, dcéra je manželkou diplomata a žije v Albánsku, kým on sa usadil, ako vraví "na konci sveta". Sťahovať sa ale určite nechystá. "Mladí odišli najmä do Čiech, kto má možnosť a chuť, uteká odtiaľto. Kam by sme ale chodili my starší? Je to tu zložité, ale žiť sa dá. Že by sa tu niečo kvôli únii malo zmeniť, to si nemyslím."

Vyšné Nemecké je netypickou hraničnou obcou. Trhovisko by ste tu hľadali zbytočne, obchoduje sa tu akurát s lacnými ukrajinskými cigaretami, benzínom a alkoholom. Aj to prevažne načierno. Jediný obchod v obci vlastní pani Jadviga Sidun - Poľka, ktorá sa pred 35 rokmi vydala na Slovensko. Jej pohľad na život v Európskej únii je jednoznačný. "Čert zober aj takú úniu. Ja sa budem mať oveľa horšie, ako teraz," búcha päsťou po pulte energická žena. "Lepšie sa nebudú mať ani moje deti, možno až pravnúčatá. Niekto si žije v miliónových domoch a jednoduchí ľudia skončia v zemľankách. Podnikám 15 rokov, denne robím skoro 20 hodín a nemám na to, aby som mohla ísť na poriadnu dovolenku. Taká je realita." Podľa pani Jadvigy bolo zavedenie vízového režimu s Ukrajinou veľkou chybou. Nevyváži to podľa nej žiadna Európska únia. "Poliaci a Maďari žijú z Ukrajincov, my z nich máme veľké h... Vláda asi nechce, aby sme sa mi tu mohli mať lepšie." Aj po 35 rokoch na Slovensku má stále poľské občianstvo. "Slovenské nezoberiem. A možno sa vrátim domov..."

Pred obchodom pani Jadvigy opäť stretávam muža, ktorý mi chcel predať cigarety. Pozvanie na krátku debatu tentoraz neodmietol. "Chodím na Slovensko skoro každý deň, povolia mi preniesť maximálne jeden kartón. V Užhorode ho kúpim za 16 hrivien, čo je asi sto korún. Tu ho predám za tri stovky a idem späť," vysvetľuje svoj popis práce počerný Ukrajinec s presvitajúcimi šedinami. Doma prišiel o prácu, potrebuje z niečoho žiť a tak zarába aspoň na cigaretách. "Nie je to pašovanie," zháči sa pri náznaku o čiernych cigaretách, ktorých na slovensko ilegálne prúdi denne obrovské množstvo. "Ja len využívam situáciu. Ale žiadny zákon neporušujem," zdôrazňuje. Jedným dychom dodáva, že keby sa dalo, hneď by sa presťahoval na Slovensko. "Otec pochádzal z Pavloviec nad Uhom, cez vojnu táto hranica neexistovala, v Užhorode si našiel frajerku a už tam zostal. Na Slovensku mám ale veľa príbuzných, možno by som mohol mať nárok aj na vaše občianstvo," špekuluje. Bez hanby priznáva že je Róm a ak sa dá, sem-tam si v Užhorode nejakú hrivnu privyrobí hraním na svadbách. "Hráme raz, dva krát do mesiaca, za jednu akciu mám 50 dolárov. Vyžiť sa z toho nedá, preto chodievam na Slovensko." Keď sa opýtam na meno, zháči sa a odchádza.

Ubľa "biznis" hranica

Cesta k druhému hraničnému priechodu v Ubli vedie priamo cez Vihorlatské vrchy úžasnou prírodou. Lesy, kopce, žiadne továrne, len čistý vzduch a pokoj. Cestovný ruch tu však takmer neexistuje. Dôvod? "Na rozvoj turistiky tu chýba všetko. Nemáme kúpalisko, nie sú tu lesné chodníky ani cyklotrasy, takže na príjmy z cestovného ruchu môžeme zabudnúť. Vstupom Slovenska do únie sa tu pre život jednoduchých ľudí nezmenilo nič. Ťažko sa tu žilo pred prvým májom, ťažko je aj teraz," s veľkou dávkou pesimizmu skonštatoval starosta Uble Ján Štec. Vo funkcii je od decembra 1988, takže si toho pamätá naozaj dosť. "Najväčšia zmena pre obec bolo otvorenie hraničného priechodu pred takmer desiatimi rokmi. A potom zavedenie víz, kedy sa pohyb na hranici umŕtvil. Zaplatiť 5-tisíc korún za víza si málokto môže dovoliť. Na Ukrajinu chodí z našej obce maximálne 5 až 10 ľudí. Ja som tam bol naposledy pred 4 rokmi."

Čo sa zmení, keď sa začleníme do schengenského systému, to zatiaľ v prihraničných obciach nevedia. Minister vnútra síce absolvoval prednedávnom okružnú cestu po všetkých oddeleniach hraničnej kontroly na zelenej hranici, obciam však chýbajú informácie. "Viac obcí sme spoločne požiadali ministerstvo vnútra o informácie, chceme vedieť, čo nás v Schengene čaká. Prešlo niekoľko mesiacov a odpovede sme sa nedočkali," posťažoval sa starosta.

Z obce sa na hraničný priechod dostanete po vynovenej ceste. Po troch kilometroch sa pred vami vynorí komplex budov, ktoré vyzerajú skôr ako horské chaty. Dlhý rad starších mercedesov, audín a volkswagenov však potvrdzuje, že sme na správnom mieste. Navonok tu vládne pokoj a pohoda. Cez priechod môžu prechádzať len autá s hmotnosťou do 3,5 tony. Ani cez tento hraničný priechod sa nechodí kvôli turistike. Fakt, že hranicu využívajú v prevažnej miere špekulanti, ktorí zarábajú na lacnom benzíne a cigaretách, priznáva aj vedúci pobočky colného úradu v Ubli Ing. Jozef Demčák. "Keby nebol dramatický rozdiel v cenách benzínu a cigariet na oboch stranách hranice, priechod by bol prázdny. Takto tu dnes v oboch smeroch za 24 hodín prejde 800 vozidiel a 1 200 ľudí." Zaujímavé pritom je, že tieto čísla sú dnes už vyššie, ako pred zavedením víz.

"Dnes je to tu v pohode, prešli sme za tri hodiny," pochvaľuje si dvojica mladých Humenčanov na staršom forde. Nehanbia sa priznať, že na Ukrajinu chodia iba kvôli lacnému benzínu a cigaretám. "Natankujem plnú nádrž, liter benzínu tam stojí 24 korún. K tomu kartón cigariet a ideme naspäť. Z jednej cesty sa dá zarobiť 600 až 700 korún. Predtým to bolo lepšie, ale nemáme robotu, tak si aspoň takto niečo privyrobíme. Únia - neúnia, taká je tu realita."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín