časomeračov sa prechádzajú pretekári v obtiahnutých červených overaloch, deti poskakujú pomedzi pestrú mätež. Takéto a mnoho iných obrázkov si počas víkendu mohli vychutnať všetci, ktorí namierili do autokrosového areálu Dargov Dubiny. Táto šanca sa na východe republiky núka len jediný raz v roku.

"Autokros má pod Dargovom bohatú tradíciu naši predchodcovia ho začali organizovať už od roku 1988 vždy išlo minimálne o Majstrovstvá Slovenska, neskôr tu bývali aj Majstrovstvá ČSFR a párkrát aj Majstrovstvá Strednej Európy, tzv. Zóna Európy. Tunajší autokrosový areál je jediným na východe republiky, na celom Slovensku sú vlastne len tri v Žitavanoch, Lučenci a tu," vysvetľuje už DKP autokrosových pretekov ich riaditeľ Adrián Kramer. K autokrosu sa dostal ešte ako dieťa a pred pár rokmi prebral štafetu po svojom otcovi Jaroslavovi, ktorý sa tomuto adrenalínovému športu upísal na celý svoj život. Zaujímavosťou je, že Kramerovci nikdy nestáli na trati v pozícii pretekárov. "Ja aj otec sme sa upísali organizácii a manažovaniu. Je to moja srdcová záležitosť, lebo profit z toho nie je. Rovnako z toho nezbohatnú ani desiatky zanietencov všetci to robia zadarmo. Zaplatené dostanú len rozhodcovia, komisári a časomerači," podotkne A. Kramer.

Každá z troch slovenských autokrosových tratí je iná. Tá dargovská je dlhá rovný kilometer, široká 12 až 16 metrov a prevýšenie na nej predstavuje 12 metrov. Pravdaže, ide o rýchlostný pretek, ale žiadna rallye to nie je priemernú rýchlosť, ktorú pod Dargovom väčšinou namerajú je okolo 60 kilometrov za hodinu. Do Dubín už roky rokúce prichádzajú bojovať pretekári v približne rovnakých kategóriách plechové autá a buginy, ktoré sú ešte podelené podľa kubatúry. Osobitnou skupinkou sú decká, resp. tínejdžri, ktorí súťažia na buginách - začínajú okolo 12 rokov a keď im uplynie osemnástka, prejdú do dospeláckej kategórie. Podobne ako iné adrenalínové športy aj tento je drogou keď ju raz ochutnáte, potrebujete pravidelnú dávku... a stále vyššiu súperiť, konfrontovať sa s inými. No a vyhrať...Ukážkou sú autokrosové famílie. Na východe hádam najznámejšou sú Vlasatí po otcovi Imrichovi autokros zdedil syn Igor, ktorý stál na štarte aj počas víkendu.

Tridsaťročný Košičan preteká rovných desať rokov a jeho autokrosový kalendár je beznádejne plný pretekať chodí nielen po Slovensku, ale aj v rámci Európy a väčšinou si prináša nejaký ten vavrínový veniec. Hoci pred jeho menom svieti inžiniersky titul, na nič iné ako šport zatiaľ nemá čas. "Nie je to len o pretekaní, ale aj o vylepšovaní mojej buginy Seat Ibiza (jednej z troch) ktorú mi navrhli pred rokmi a stále čosi pridávame aj tento rok je v nej niekoľko noviniek, ale aké nepoviem je to vlastný know- how, ktorý má každý z nás," pousmeje sa. Po prvých dvoch kvalifikačných jazdách má na úsmev dôvod - obe vyhral a keďže na postup do finále stačia dva najlepšie časy, tretiu neabsolvoval. Sila - napokon vyhral aj tento rok.

Autokrosová sezóna začína v apríli väčšinou v Lučenci a končí v septembri, opäť na rovnakom mieste. Počas roka na Slovensku možno neživo vidieť sedem autokrosových pretekov, ale pod Dargovom je len jediný. "Tomu, čo diváci vidia počas samotných pretekov, predchádzajú mesiace práce a príprav. Keď pretekári prichádzajú - celý kolotoč začína kontrolou licencií. Pretekárskej, ktorú každý dostane na základe lekárskej prehliadky a platí jeden rok. Rovnaký rituál, ale technický, musí ešte pred sezónou absolvovať jeho auto či bugina," vysvetľuje Kramer. Najdetailnejšie si komisári posvietia na parametre bezpečnostných prvkov pásov, sedadiel špeciálnych výsteliek v aute a mnoho iných detailov, ktoré bežný divák ani nevníma.

"Pretekár o nich vie práve ony ho chránia pred ťažkým úrazom - nie je výnimkou, že skončia na streche a to už nie je žiadna sranda aj to je adrenalín," smeje sa A. Kramer. Potom prichádzajú na rad voľné jazdy, ktorými si každý súťažiaci otestuje trať. "Predvečer pretekov sú povinné merané tréningy, od ktorých sa potom odvíja štartovacia pozícia pretekárov počas kvalifikačných jázd. Tento rok sme si užili, lebo sa spustila taká prietrž mračien, že všetko sa posúvalo. Namiesto o piatej sme začali po siedmej a skončili sme pred desiatou. Ešte chvíľu a budeme potrebovať baterky, lebo buginy svetlá nemajú," smeje sa Kramer. Nepretržitý dážď poriadne skomplikoval prácu technikom- celkom logicky to posunulo harmonogram celých pretekov. "Keďže nám konečne prestalo pršať a bolo tak trochu pod mrakom, napokon z toho všetkého vyliezlo ideálne počasie na autokros nemuseli sme totiž navlhčovať trať," dodáva riaditeľ pretekov.

O osude pretekárov rozhodujú komisári traja športoví a traja technickí a šesť časomeračov, ako aj ľudia, stojaci na siedmich stanovištiach, rozložených po trati, ktorí sledujú pohyb každého pretekára. Napriek tomu, že ide o adrenalín, isté veci sú zakázané vytláčanie z trate, úmyselné narážanie. Našťastie, tento rok sme nikoho nemuseli vylúčiť. Diváci nevidia ani dianie na veži, kde sedia časomerači. Oni aj pretekári vidia len semafor, na ktorom sa na sekundu rozsvieti červené svetlo a keď zhasne, autá môžu vyštartovať. Riadiaca veža je plná počítačovej techniky a špeciálnym meracích zariadení. "Všetko je riadené fotobunkou, ktoré prenáša informácie do nášho zariadenia - vďaka tomu monitorujeme pohyb každého pretekára a meriame jeho čas po každom kole. Údaje idú priamo do počítača a akonáhle sú všetci v cieli, hneď vyhodí poradie," vysvetľuje J. Margoč.

Zo strechy riadiacej veže sledujem celý areál je to skvelý výhľad. Po trati pobieha technický personál, napätie na veži stúpa. Desať bugín sa postaví na štart, celým údolím sa nesú zvuky štartujúcich motorov. Na semafore sa rozsvieti svetielko v momente, keď zhasne, sa desiatky kolies odpichnú a vzápätí spod nich na všetky strany začínajú odlietať kúsky hliny a blata...Každý taktizuje, manévruje v ostrých zákrutách a snaží sa získať čo najlepšiu pozíciu...Pri kaskadérskych kúskoch sa z publika, stojaceho v bezpečnej zóne, ozýva spontánny potlesk, ľudia revú a súbežne si chránia si hlavy pred lietajúcim marazmom...Kolobeh sa opakuje až do večera...Pokračovanie až o rok. Dovidenia...

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín