deväťdesiatich minútach odchádzali mlčky smutní, bol aj Ruslan Ľubarskij. Pri vyslovení tohto mena každý futbalový priaznivec spod Vihorlatu spozornie a zaspomína si na niekdajšiu slávu vtedy ešte zlatej éry Chemlonu Humenné, ktorá aj pričinením tohto ukrajinského legionára dospela v sezóne 1995/96 do 1. kola pohára PVP. Odvtedy však už v Laborci pretieklo mnoho vody a súčasnosť je už úplne iná.
Pri našom stretnutí a stručnom rozobraní neúspešnej humenskej druholigovej záchrany naznačil, že podobne ukončil v tejto sezóne súťaž aj on, pretože jeho doterajší zamestnávateľ, Macabi Netanya skončil na predposlednom mieste, čo znamenalo pád do druhej izraelskej ligy. Aj keď štvrtá sezóna pre tridsaťročného ofenzívne ladeného futbalistu, známeho najmä rýchlymi kľučkami, nebola práve najlepšia, zdá sa, že so svojou manželkou Monikou i osemročným synom Reném na odchod ani veľmi nepomýšľajú.
"Počul som, že tak z môjho terajšieho klubu, ale aj z účastníkov prvej ligy prejavili o moje služby záujem, takže pravdepodobne ostanem ešte v Izraeli. Za tie štyri roky som si už na tamojšie pomery zvykol, pomerne ľahko sa mi tam aj komunikuje, pretože z piatich miliónov ľudí v štáte viac ako milión a pol rozpráva po rusky, takže domáci jazyk využívam najviac pri futbale v komunikácii so spoluhráčmi na ihrisku. Dokonca aj naši kluboví maséri sú Rusi. Hebrejský jazyk sa preto veľmi neučím, lebo jednoducho nemusím," zhodnotil jazykové pomery v krajine Mŕtveho mora Ruslan Ľubarskij.
Aj keď súčasná situácia v rámci sporov Izraelu a Palestíny takmer každodenne v spravodajských reláciách ukazuje, že krajina to pokojná rozhodne nie je, bývalá hviezda humenského Chemlonu tieto veci z vlastnej skúsenosti potvrdiť nemôže. "Aj keď nepokoje v krajine sú, počas štyroch rokov, ktoré som v izraelskej najvyššej súťaži odohral, ani raz sa nestalo, aby sa zápas prerušil, kvôli nejakým vyhrážkam, alebo, aby sa určité stretnutie preložilo na iný termín. Futbalový život tam jednoducho funguje," konštatoval rodák z ukrajinskej dedinky Bar.
Tak pre samotného hráča, no najmä pre jeho manželku Moniku i syna nebolo jednoduché hneď vniknúť do tamojšieho spôsobu života. Predsa len mentalita ľudí na ázijskom kontinente je od Stredoeurópanov trochu vzdialená. "Je pravdou, že tamojší ľudia sú viac emotívni, hluční, no zažil som to najčastejšie na zápasoch. Tamojší večerný život prakticky nepoznám, pretože v Izraeli sa venujem iba dvom veciam - futbalu a svojej rodine. Takže po zápasoch, či tréningoch sme stále spolu doma. Ak sa vyskytne viac voľna, trávime ho pri mori, lebo je tam stále teplo," dodal Ruslan, ktorého najbližší futbaloví priatelia volajú "Ruski".
Určitým motívom, prečo by sa ale raz predsa len na Slovensko mal vrátiť, je jeho syn, ktorý začal školskú dochádzku. Zatiaľ na to stačia individuálne učebné plány. "Kým sa venujem svojej športovej činnosti, manželka je akousi domácou učiteľkou, pretože učí nášho syna podľa osnov a plánov všetkému potrebnému. Raz sa teda na Slovensko vrátim, a aj preto sa opäť púšťam do vybavovania si slovenského občianstva, čo je pre mňa, keďže som desať - jedenásť mesiacov v roku mimo, dosť problematické," dodal R. Ľubarskij.
VIZITKA
RUSLAN ĽUBARSKIJ
narodený: 29. september 1973, Bar (Ukrajina)
stav: ženatý, manželka Monika, syn René (8 rokov)
futbalová kariéra:
CSK Kyjev - Chemlon Humenné (1993 - 1996) - Sparta Praha (1996 - 1997) - 1. FC Košice (1997 - 2000) - Macabi Netanya (od roku 2000).
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
