asi sotva verila, že o pár rokov z nich vyrastú členovia slovenskej reprezentácie. Vtedy chceli jediné vytiahnuť trebišovskú omladinu zo zamotaného kruhu striedania televízora s návštevami podnikov, koketovaním s drogami a alkoholom a pritiahnuť ich k športu, vhodnému pre každého, kto si potrebuje vybiť energiu. A tej je v čase dospievania viac než dosť. Po piatich rokoch, ktoré sa dajú abslovovať iba pri zapojení srdca a s poriadnou dávkou fanatizmu, si môžu povedať podarilo sa. Netradičnú akčnú trojku Emu Zajdelovú, Sašu Gergelyho a Števa Béreša našťastie spája rovnaká "krvná" skupina.
"Hokejbal má v meste už 25-ročnú tradíciu, ale do roku 2000 ho hrali len dospelí a nikto o nich nevedel. Mňa tento šport zaujal, lebo syn hrá hokej a keď ma iniciátor vzniku hokejbalovej ligy v Trebišove Jožko Kolár oslovil, či by som nechcel byť vedúcou jedného detského mužstva, povedala som si, prečo nie. A to sa mi stalo osudným," smeje sa viceprezidentka trebišovského Hokejbalového klubu Ema Zajdelová, mimochodom korpulentná dáma, ktorá svojím entuziazmom, nádherným zanietením pre mládežnícky šport a príjemnou tvrdohlavosťou nakazí každého v okruhu jedného metra. "Veľmi rýchlo sme zostavili 6 mužstiev po 10-15 chlapcov, takže nás začínalo asi 90 - od malých prváčikov až po 16-ročných výrastkov. Hneď v tom roku sme si urobili trojdňový mestský turnaj," spomína "mama" Ema, ako ju každý v klube volá.
Pravdaže, dobrý štart agilných nadšencov "naštartoval" k vyšším cieľom a už na ďalší rok v meste hrali mestskú hokejbalovú ligu. Odvtedy tu funguje šesť žiackych a dospeláckych mužstiev. "Deti majú tímy Plastika, Tornádo, Fila, Hurikán, Young Boys a B - pňak, mužské majú takmer rovnaké mená - ale namiesto B - pňak majú len Pňak a Šahovinu - máme to aj na tričkách. Celkom sranda," smeje sa Števo Béreš, tréner dorastencov, ktorý sám ešte hrá za mužov. Obaja sú profesionálnymi vojakmi, ktorým nie je cudzí žiadny šport (obaja sú v trebišovských kasárňach telocvikármi!!!), o srande nehovoriac. Výsledok? Spolu s Emou vytvorili spolok, pre ktorý slovo nemožné neexistuje a je hnacím motorom klubu, v ktorom dnes hrá 250 chlapcov.
"Prvú ligovú sezónu sme hrávali každú nedeľu od septembra do mája, jediná prestávka bola počas januára a februára, keď sa to už kvôli snehu nedalo. Vďaka lige sme nemali núdzu o divákov a ani nábor sme už nemuseli robiť - deti prichádzali samé," spomína Saša. Nástup neskúsených Trebišovčanov do sveta hokejbalu pokračoval prvými Majstrovstvami Slovenska v roku 2002. "Od marca sme trénovali 2-3 krát týždenne, tri týždne pred termínom sme urobili nominácie a zostavili tímy - žiacky do 16 rokov, dorastenecký do 18 a juniorský do 20 rokov," vysvetľuje Števo Béreš. Ako dodáva večne usmievavá Ema, Bratislavčanom na Majstrovstvách Slovenska 2002 poriadne vytreli zrak - trebišovskí žiaci sa domov vracali s titulom Majstrov Slovenska (v konkurencii 12 tímov z celého Slovenska) a dorastenci získali striebro.
"V roku 2003 žiaci svoj titul obhájili, dorastenci tiež a tak sa 7 žiakov a štyria dorastenci dostali do reprezentácie na Majstrovstvá Európy v českom Rakovníku. Sranda bola, že "vidláci" z Trebišova, tvorili podstatnú časť tímov," smeje sa Ema Zajdelová. Ešte väčšia to, že trebišovskí balíci sa zaslúžili o to, že Slovensko sa stalo vicemajstrom Európy a Miro Zajdel (syn Emy Zajdelovej) si do východoslovenského "Balíkova" priniesol pohár najlepšieho brankára v žiackej kategórii. Nominácie do reprezentácie mal Trebišov aj tento rok, ale žiaľ, Majstrovstvá Európy kolidovali s našimi Majstrovstvami Slovenska. Dobrou náplasťou na ich neúčasť Trebšiovčanov na "Európe" určite budú Majstrovstvá sveta, ktorá už 24. júna začínajú v Martine.
Trebišovský klub tam má dve ohnivká Branislav Štefan a Lukáš Jakub budú súčasťou juniorského reprezentačného tímu Slovenska. Podľa Emy je to pre juniorov veľká vec - v rokoch 2002 a 2003 sa im totiž nedariloto. "Žiaci medzitým dorástli na dorastencov a dorastenci na juniorov, takže tento rok sa aj juniorom podaril historický úspech - na Majstrovstvách Slovenska boli druhí - najkrajšie bolo, že vo finále vytrepali Bratislavu. Naviac, trebišovskí dorastenci sa tento rok stali Majstrami Slovenska," podotkne. Ako na ňu prezrádzajú obaja tréneri, jej veľkému hokejbalovému srdcu nestačili desiatky ocenení, titulov, pohárov a medailí pre Trebišov a dovtedy sa hrabala na internete, kým neobjavila možnosť, ako presláviť mesto aj za hranicami.
"Zistila, že v českom Letohrade neďaleko Pardubíc sa každý rok koná medzinárodný turnaj, jediným problémom bolo, že sme naň potrebovali 100-tisíc korún," hovorí Saša Gergely. Tento "detail" ich nezastrašil a už v auguste 2002 sa ocitli v Čechách v konkurencii špičkových a skvele dotovaných mužstiev z celej krajiny. "Pražáci sa nás vypytovali, akú ligu to vlastne doma hráme. Keď sme im povedali, že len mestskú, pýtali sa čo to je a koľko na ňu dávame peňazí. Keď sme im vysvetlili naše pomery, skoro zinfarktovali - oni hrajú extraligu a na hokejbal tam idú ťažké milióny korún. Nevedeli prežiť, že nejakí zozbieranci z východu Slovenska ich vytrepali. Dnes už vedia, kde je Trebišov," smeje sa Š. Béreš. Vtedy si z Letohradu priniesli druhé miesto a odvlani sa Trebišov môže pýšiť hlavnou trofejou turnaja putovným pohárom.
"Háčik je v tom, že pohár treba "vrátiť" a my nemáme zbytočných 100-tisíc korún. Snažíme sa zháňať sponzorov a pomoc nám prisľúbil aj magistrát. Verím, že do augusta peniaze zoženieme," dodáva na záver akčná trojka.
Rozhodnutie teraz stojí na vás, milí Trebišovčania pomôcť Majstrom Slovenska, Vicemajstrom Európy a vôbec deckám, ktoré naučili nablýskaných Pražákov, kde je Trebišov, sa predsa nenúka každý deň...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
