poháňajú ľudstvo dopredu na ceste za vlastnou dokonalosťou. V športovej terminológii byť najlepším znamená mať nielen talent a pevnú vôľu, ale tiež sústavne trénovať, prekonávať krízy a nebáť sa neúspechov. Platia tieto atribúty aj mimo športu? Určite áno! Dôkazom je rozprávanie so sninskou rodáčkou Mgr. Art. Hedvigou Hamžíkovou (1973).
O mladej šarmantnej dizajnérke možno bez najmenších pochybností povedať, že je najlepšia na svete dokonca už dvakrát. V rokoch 2001 a 2003 sa stala víťazkou celosvetovej súťaže o najlepší obal. V roku 2001 sa úspešná Sninčanka zúčastnila národnej súťaže OBAL 2001, vyhlásenej Obalovou asociáciou Syba, Zväzom priemyslu papiera a celulózy a BVV Brno v ČR. Súťažila s dvoma návrhmi - obalom na víno a darčekovým obalom na sklárske výrobky. Získala nielen Národnú cenu, ale aj dvojnásobné víťazstvo v súťaži OBAL 2001. Vtedy si to už Hedviga namierila, povedané v športovom slangu, na olympijské hry. Pre obalových dizajnérov ich predstavuje svetová súťaž WORLDSTAR for Packaging, ktorú vyhlasuje World Packaging Organisation v USA. Do tureckého Istanbulu, kde sa ročník odohrával, zaslala darčekový obal na sklárske výrobky, určený pre RONA, Lednické Rovne, ktorý predtým zožal úspech v spomínanej súťaži "Národná cena za dizajn 2001". Darčekový obal získal v Istanbule prvenstvo v kategórii obalový dizajn, súčasne sa stal svetovým obalom a nositeľom prestížnej medzinárodnej ceny WORLDSTAR AWARD 2001.
Prešli dva roky a Hedviga si v polovici mája 2004 prevzala rovnakú cenu pre najlepší obal na svete počas Medzinárodného veľtrhu obalov a papierenského priemyslu Mavex v švajčiarskom Bazileji za "Obal na brandy". O toto najprestížnejšie ocenenie bojovalo 319 výrobkov od 234 producentov z celého sveta. Hedviga má na konte má 13 medzinárodných ocenení a najnovšie aj najprestížnejšiu cenu, tzv. slovenského Oskara, Krištáľové krídlo v kategórii výtvarné umenie za rok 2003.
Ako si spomínate teraz s odstupom už viac ako mesiaca na odovzdávanie ocenenia za najlepší obal na svete? Boli to tentoraz iné pocity, ako keď ste toto ocenenie dostali v Dusseldorfe v roku 2001?
- Pocit šťastia a spokojnosti ma ešte neopustil. Teší ma, že som mohla reprezentovať našu krajinu na takejto prestížnej súťaži. A úspešne. Ale
aj to, že je toto ocenenie spojené práve s Grafobalom Skalica. Bola to dobrá voľba. Napokon, spolupracujeme už dlhšie, a ocenenie je výsledkom našej práce. Čo sa týka pocitov, vždy, keď si prevezmem cenu, je to pre mňa niečo nové. Som v inom priestore, sú tam iní ľudia, atmosféra, emócie urobia svoje. Stále je to jedinečné a neopakovateľné. Udalosti tohto charakteru sú výnimočné a preto si ich treba vedieť "vychutnať ".
Ako, kedy a kto u vás objavil a rozvíjal výtvarné nadanie a cítenie?
- Všetko začalo už mojím narodením. (smiech) Už odmalička som mala silný vzťah k umeniu. Samozrejme, vtedy som ešte nevedela definovať, akým smerom sa moja cesta výtvarníka bude uberať. A to, že budem grafický a obalový dizajnér, to mi ani nenapadlo. Mojou túžbou bolo robiť umenie... To sa vďaka mojej zlatej mamke, pedagogičke, podarilo. Ľahké to však so mnou zďaleka nemala. Priznávam, som tvrdohlavá, ale napriek tomu sa jej to excelentne podarilo. Obetovala mi veľkú časť svojho života, za to jej budem navždy vďačná. Talent som zdedila určite po nej. Je veľký estét a v umení sa vyzná. Bolo len otázkou času, kedy bude moje poslanie definované. Nakoniec výsledok mojej doterajšej cesty posúďte sami.
Vaše obaly nie sú klasickými obalmi, ale predovšetkým originálnymi umeleckými dielami...
- S odstupom rokov to zhodnotím asi takto. Najsilnejším momentom do chvíle rozhodnutia bolo, že som sa ako 13-ročná "dotkla smrti". Ostatné nebolo podstatné. Nebolo to pre mňa jednoduché. Život mi zachránil človek s darom od Boha. A vtedy sa všetko zmenilo. Nemohla som predsa po takejto skúsenosti fungovať, alebo žiť "nový život ďalej len tak". Ja som tým dlžníkom za možnosť byť na tomto svete. Zrazu som sa stala dospelá, hoci som mala iba 13. Musela som si stanoviť svoj cieľ a prioritu, poslanie - dar ktoré, mi bolo dané. Beriem to veľmi vážne a nie sú to len prázdne slová. Už odmalička som inklinovala k umeniu. A nedá mi nespomenúť aj v tomto prípade moju mamku, ktorá v tom zohrala dôležitú úlohu. To, čo som doteraz urobila, nerobím pre seba. Vynakladám veľa úsilia, na to aby som prostredníctvom mojej práce robila radosť iným a splácala svoj dlh. A to je pre mňa najdôležitejšie. Týka sa to aj komerčných zákaziek. Prostredníctvom nich sa môžem bližšie dostať k ľuďom, dúfam, že sa mi byť prostredníkom medzi nebom a zemou darí. Dnes už viem, čo je v živote dôležité. A život treba vedieť žiť a zaslúžiť si ho. Prečo nie sú moje obaly "klasické"? Vymýšľam ich srdcom. Chcem rozdávať radosť a energiu ľuďom, ktorí to potrebujú - zdravým aj chorým. Používam recyklovanú lepenku a kartón. Netreba sa uberať smerom preč od prírody, ale naopak! Treba sa k nej vrátiť - a to je jedna z mojich priorít.. A konečne na svete preráža trend robiť ekologické obaly. Obalový priemysel je mikrokozmos. Viem si predstaviť, ako nás dokážu pohltiť, ak to nezačneme vážne korigovať. Musím podotknúť, že sa mrhá materiálom na veci, ktoré to nie vždy potrebujú...
Čo pre vás znamená Snina a ako často prichádzate do rodiska?
- Snina je môj domov, tam som sa narodila, tam je moja rodina. To mám v sebe a nechcem sa toho nikdy vzdať. Som hrdá na mesto, z ktorého pochádzam. Aj keď chodím po svete a je na to príležitosť, tak okrem krajiny, odkiaľ pochádzam, dávam veľký priestor môjmu rodisku. Ako často prichádzam domov? Ja som v tomto hrozná. Na to by Vám mala odpovedať moja babka. Veľmi ma to mrzí, že nie často, lebo čas je môj veľký nepriateľ. Tak 3 - 4 krát do roka. Ale zlepším sa!
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
