športom naraz, a pritom nejde o žiadne flákanie alebo chvíľkový rozmar, nadšenie, ktoré ho o niekoľko dní prejde. Venuje sa súčasne štyrom športovým činnostiam a každú z nich sa snaží robiť naplno. Už od malička podľahol kúzlu bojových umení a tvrdo na sebe pracoval, teraz svoje skúsenosti predáva ďalej a vyučuje ďalších nadšencov tvrdého športu. Skoro ráno trénuje kondičnú kulturistiku, potom tae-bo, kickbox, historický šerm, ale hlavne, je dobrý lukostrelcom. On sám o sebe hovorí skromne a žiadnu zo svojich aktivít nechce vyzdvihovať na piedestál nad tie ostatné. Podľa neho má každá z nich dôležité miesto v jeho živote. A akoby toho nebolo dosť, dokonca pracuje aj ako plavčík v tunajšej krytej plavárni.
Už tri roky šéfuje lukostreleckému klubu Nimród, ktorý sám založil. Tento nezvyčajný názov, ktorým pomenoval klub, má podľa Ferdinanda dva dôvody. "Nimród bol mongolský pastier, ktorý bol zároveň dobrým lukostrelcom. Vedel presne strieľať aj počas jazdy na koni. Ale hlavne som to urobil kvôli môjmu strýkovi, ktorý predtým založil poľovnícky zväz tiež s rovnakým názvom. On ma naučil milovať prírodu, rozumieť jej, ochraňovať a rešpektovať ju," tvrdí Ferdinand. V lukostreľbe sa zúčastnil na viac ako tridsiatich turnajoch v strednej Európe a tento nádherný, netradičný šport sa snaží pritiahnuť aj do Kapušian, ale nie je to také jednoduché. "Usporiadali sme tu síce už dva turnaje, ale Kapušany sú tak trochu od ruky, je tu problém pritiahnuť súťažiacich. Preto je Nimród odkázaný najmä na turnaje mimo domácej pôdy," konštatuje Ferdinand.
Kapušiansky Robin Hood súťaží najmä v kategórii 3D. Je to streľba na trojdimenzionálny terč, takzvaná poľovnícka lukostreľba. Súťaží sa v streľbe na terč, ktorý je umiestnený v neznámej vzdialenosti, maximálne však do tridsiatich metrov. "Niekedy je to veľmi náročné, ak napríklad dostanete zajaca, ktorého srdce je na terči len o čosi väčšie ako desaťkorunáčka a vy ho musíte trafiť. Z tej diaľky ho ani nevidno a preto musíte strieľať inštinktívne, a to ma na tom baví. Medzi náročné disciplíny patrí aj streľba na terč spoza stromu. Ja osobne radšej strieľam v tme ako cez deň, pretože strieľam s pocitom, nie som nafixovaný na zameriavač, alebo optiku. Svoj cieľ vycítim, mám s ním priamy duševný kontakt. Ani sa to nedá úplne slovne opísať," vysvetľuje lukostrelec.
Na majstrovstvách Európy, ktoré boli v Šoproni v Maďarsku, skončil na desiatom mieste a na európskom pohári obsadil piate miesto. Je dvojnásobným majstrom Slovenska v kategórii 3D (poľovnícka lukostreľba). Minulý rok na majstrovstvách Európy musel kapušiansky strelec siahnuť doslova až na dno svojich psychických a technických možností. "Asi týždeň pred súťažou mi praskla tenká vrstva laminátu na luku. Štartovné som už zaplatil a na nový luk som hneď nemal, tak som to skúsil s poškodeným. Nepraskol úplne, ale už strieľal nepresne, stále mal odchýlky a bol som z toho už poriadne nervózny. Jediné, čo ma prekvapilo, aj keď som mal smolu, bolo, že som chvíľu viedol nad minuloročným majstrom Európy. Avšak pokazený luk štrajkoval čoraz viac a postupne som klesol na nižšie pozície," konštatuje Ferdinand.
Svoju streleckú vášeň dokonca preniesol aj na svoju manželku, ktorá už vie tiež obratne narábať s lukom. Vďaka Ferdinandovi sa vo Veľkých Kapušanoch o lukostreľbu pokúšalo už viacero nadšencov, ale napokon to vzdali. "Tento šport si vyžaduje najmä trpezlivosť. Zo začiatku malo o lukostreľbu záujem veľa ľudí, ale nebrali to úplne vážne, skôr chceli len poznať ten pocit, aké to je si vystreliť. Niektorým, keď sa nedarí streľba na terč, tak to hneď vzdajú. Pritom stačilo len trošku vydržať a osvojiť si techniku streľby. Ja strieľam deň čo deň. Nie je to stále len o streľbe na konkrétny cieľ, terč. Precvičujem si len naťahovanie, koncentrovanie a uvolnenie. Ak je človek fyzicky, alebo psychicky napätý, prejaví sa to aj na streľbe," dodáva Ferdinand.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
