expedíciu, ktorá tu každoročne do detailov preskúma náročný terén. Cieľom archeologického výskumu je úsek s názvom Štredne poľo, ktoré je pre odborníkov už roky veľkou neznámou. V poradí už piatej expedície sa tento rok zúčastnili študenti z poľského Archeologického inštitútu v Krakowe, slovenskú stranu zastupovali študenti z Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity (FFPU).
Pod dohľadom odborníkov sa na výskume podieľalo od 2. augusta deväť poľských a traja slovenskí študenti. Fragmenty keramiky, poľnohospodárskych nástrojov, ktoré tu bádatelia každoročne nachádzajú, pochádzajú z rokov 5 700 a 5 400 pred Kristom. Archeológovia sú síce každým rokom o kúsok ďalej, ale aj napriek tomu sa im ešte stále nepodarilo rozlúsknuť tunajšiu záhadu. „Podľa doterajších nájdených predmetov územie Štredneho poľa obývali roľníci, ale poloha, ktorú si zvolili pre osídlenie, je v porovnaní s inými roľníkmi atypická. Nachádzali sa príliš vysoko, odkiaľ mali dobrý výhľad až na tokajskú oblasť, Slanské vrchy a celú okolitú krajinu. To je typické skôr pre lovcov. Roľníci sa v minulosti usádzali najmä pri riekach a tu je nablízku len malý potok. Je to pre nás záhada," povedal vedúci slovenskej expedície z katedry FFPU Dr. Marián Vízdal.
Zatiaľ je tajomstvom aj to, kto toto územie obýval, pretože okrem nájdených predmetov sa nepodarilo nájsť pozostatky obyvateľov. Podľa odborníkov je tu agresívna pôda, ktorá znemožňuje zachovanie ľudských kostier a niektorých predmetov. Počas piatich rokov archeológovia v tejto lokalite prekopali už viac ako 1300 štvorákov. „Teraz sme našli približne 250 fragmentov z rôznych hrncových nádob, keramiky a kamenných nástrojov. V porovnaní s prvou expedíciou, keď sme našli 1800 fragmentov keramiky a 2800 častí nástrojov, je to dosť málo. Ale výskum nie je o kvantite, zase sme sa posunuli o kúsok ďalej. Práce nám značne komplikovalo aj počasie, pretože sme zo zaplavených výkopov museli odčerpávať vodu," skonštatoval Dr. Vízdal. Poliaci tento rok preskúmali aj bývalé koryto neďalekého potoku Šarkan.
„Našli sme stopy uhlíkov - sú svedectvom požiarov, ktoré úmyselne zakladali obyvatelia tohto územia za účelom vypaľovania plôch, aby získali ďalšiu pôdu. Vďaka uhlíku máme dobre datované informácie, ktoré nás zase posunú o krok dopredu," povedal vedúci poľskej expedície Dr. Marek Nowak.
Poľskí a slovenskí študenti sa zúčastnili expedície na úkor svojich prázdnin, preto nás zaujímalo, aký je to pocit namiesto oddychu na pláži sa hrabať niekoľko metrov v zemi. „Pre našu budúcu profesionálnu činnosť je to dôležitejšie ako prázdniny. Ale nie je to také zlé, niekedy sa po deväťhodinovej práci ideme schladiť do Šíravy," povedala poľská študentka Malgorzata Stryjkowska. Tohtoročný výskum sa skončí už zajtra, podľa slov Dr. Vízdala bude pokračovať aj na budúci - slovensko-poľský tím vraj obohatia aj českí kolegovia.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
