celoslovenského rómskeho festivalu, nazvaného Ternipen 2004. Organizátorom festu bolo domáce občianske združenie rovnakého názvu a išlo o najväčšie podujatie, zamerané na šírenie myšlienky tolerancie medzi majoritou a Rómami na Slovensku. Jeho gestorom bolo ministerstvo kultúry, ktoré naň prispelo takmer pol miliónom korún. Výsledok stál rozhodne za to...
V znamení štvorky bola aj dĺžka festivalu začal už vo štvrtok a posledné vale dali jeho účastníci mestu tolerancie, ako Sninu neraz prezývajú, v nedeľu podvečer. Počas štyroch dní sa tu vystriedali desiatky účinkujúcich, ktorí na Sninsko priniesli okrem podmanivých piesní, tancov a hudby aj posolstvo, že napriek zažitým dogmám o filozofii a spôsobe života Rómov je toto etnikum schopné dať spoločnosti veľa. Pravdaže, pri správnej motivácii.
Prvý blok vystúpení si Sninčania mohli vychutnávať už v piatok popoludní, ale pravdaže, to najlepšie z najlepšieho prišlo na rad v záverečnom sobotňajšom galaprograme, ktorý musel chytiť za srdce aj toho najväčšieho skeptika. "Väčšina účinkujúcich nepatrí medzi mediálne hviezdy, všetky talenty, ktoré sme pozvali, sme pracne a veľmi citlivo doslovne hľadali po osadách. A verte, je ich viac než dosť - sú to všetko jednoduchí ľudia, ktorí sebe vlastným spôsobom - cez spev, tanec a hudbu rozdávajú to najlepšie, čo v nich je," reagovala na naše otázky šéfka Ternipenu Jarmila Kotlárová.
Apropó, dve známe mená, sa ten večer predsa len blysli redaktor televízie JOJ Vlado Jurek, ktorý galavečer moderoval spolu so známou rómskou novinárkou Denisou Havriľovou a meno Romathanu hádam ani netreba predstavovať. Program sa tentokrát niesol v znamení spomienky na poraimos (rómsky holokaust). "Veľa sa hovorí o židovskom, ale nikto nevie o tom, že aj Rómovia boli vyhlásení za menejcennú rasu a prežili si svoje - zahynulo ich vtedy viac ako pol milióna korún. Takmer na deň tohto festivalu pred 60 rokmi skončilo v plynových komorách koncentračného tábora v Osvienčime Brzezinke asi 3000 rómskych mužov, žien a detí. Bol to len zlomok z 23-tisíc Rómov, ktorých vtedy väznili na ploche 150 x 170 metrov v 32 drevených barakoch a všetci čakali na smrť. Iróniou je, že dnešní neonacisti a skinheadi tvrdia, že takéto tábory neexistovali," vysvetľuje Denisa Havriľová.
Práve v tomto duchu sa niesol aj úryvok z inscenácie o holokauste, s ktorým prišlo do Sniny divadlo Romathan. Po smutnej spomienke, pri ktorej asi každému v preplnenej sále kultúrneho domu musel chodiť mráz po chrbte, scenár podujatia obrátil list na veselšiu nôtu. Diváci si oddýchli pri ohňovej šou v réžii žilinského súboru Mauna Kea a potom sa už na pódiu striedali rómske súbory a jednotlivci.
Na Rómoch je úžasné to, že zlomky svojej kultúry rozdávajú všetkým, ktorých fascinuje spontánne, od srdca a bez výhrad. Také bolo vystúpenie súrodencov Ďoďovcov zo Soli. Na tejto dvojici je okrem nádherných hlasov zaujímavé aj to, že sú obaja nielen imobilní, ale aj slepí... A predsa, ich spev chytil za srdce každého v sále. Nesťažujú sa, neplačú, nesedia, čakajúc na pomoc, ale spievajú, rozdávajú radosť napriek tomu, že život k nim nebol láskavý. Stačilo zavrieť oči a počúvať. "Výťažok z dobrovoľného vstupného, ktoré bolo na festivale, im podarujeme na kúpu druhého vozíka, lebo hoci sú dvaja, majú len jeden," vysvetlila nám Jarmila Kotlárová.
Po duete zo Soli sa k slovu dostali talenty z Keceroviec, ktoré roztlieskali publikum nielen spevom, ktorým sa prezentovali sotva desaťročné deti, ale aj sériou tanečných kreácií tunajšieho súboru. Spev znel sálou aj v podaní bratov Oráčkovcov, ktorých na pódiu vystriedal hosťujúci súbor Rom som z Užhorodu. Aby bol obrázok tolerancie kompletný, v scenári galavečera dostal okrem rómskych aj "biely" súbor domáci a práve jubilujúci Vihorlat, ktorý sa predstavil, ako inak, rómskymi tancami. Záver programu patril domácemu súboru Ternipen.
Veľké standing ovations nastali počas finále, kedy šéfka Ternipenu spustila sériu známych rómskych piesní, ktoré človeku prúdili od hlavy až po špičky nôh a každého donútili tlieskať, aj keby nechcel. Počas spevu sa na pódium vyrojili všetci účinkujúci, ktoré sa celkom spontánne pustili do tanca Rómovia aj Nerómovia, Denisa Havriľová si zakrepčila s Vladom Jurekom a keby neexistovali nejaké spoločenské konvencie, asi by medzi nich skočil aj nejeden divák...
A o čom to celé bolo? O jeden názor za všetky sme požiadali práve Vlada Jureka, ktorý takéto podujatie moderoval prvýkrát v živote: "Strašne som sa bál, že to bude také, ako vždy a všade počas mojej práce - chaos a stres. Na tomto festivale to však bolo iné - všetko klapalo ako hodinky. A akoby to nestačilo - v zákulisí sa na rozdiel od iných podobných podujatí, kde vládne nervozita, tancovalo! Chápete? Tancovalo! Normálne ľutujem divákov v sále, že tam museli sedieť. Prial by som každému byť za oponou. A o tom to je - takí sú. Takí sú Rómovia a preto ich mám rád."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
