Maturovala v Prešove. Úspešne ukončila Filozofickú fakultu s aprobáciou slovenský jazyk a literatúra, ukrajinčina a história. Viac ako dve desaťročia pôsobila ako profesorka slovenského jazyka, literatúry a histórie na elektrotechnickej priemyslovke v Michalovciach, medzi žiakmi bola veľmi obľúbená a väčšina z nich ju volala matka poézie. Mária Stojáková, osobnosť, ktorá pred pár mesiacmi odišla rovno do neba, človek, na ktorého sa nezabúda... Opustila nás náhle a bez rozlúčky, ale v srdciach tých, ktorí ju poznali, zostane navždy...

Bola činorodým človekom a nevyčerpateľnou studnicou nápadov. Nezabudnuteľným je jej výrok, ktorý dodnes visí v miestnosti Osobnosti Zemplína na základnej škole Pavla Horova, kde vraví: "Ani si neviete predstaviť, ako ma teší, že starší vek nám neurobil vrásky na duši. Asi preto, že sme celú silu svojej mladosti vložili do diela do práce, ktorá nezostarla. I naša tvorivá činnosť v penzii plná optimizmu pokračuje a potvrdzuje, že večer života prináša so sebou i svoju lampu. Žijeme činný život, popretkávaný dobrými skutkami tak husto, že niet medzi nimi medzier."

Na túto nezabudnuteľnú osobnosť radi spomínajú aj jej najbližší a ľudia, ktorým pomáhala pri tvorbe rozličných kultúrnych pamiatok.

Elena Kuncová, pracovníčka Zemplínskeho osvetového strediska

- Mária Stojáková bola osoba nevšedných ľudských kvalít - v prvom rade morálnych a humánnych. Bola veľmi vzdelaným človekom, takú osobnosť v živote nestretneme na každom kroku. Celou svojou dušou bola osvetárom a u nás nechýbala na žiadnom podujatí. Recitátorom sa venovala celý svoj život s nesmiernym zanietením. Či už išlo o začínajúcich, alebo pokročilých.

Nikdy nezabudnem na posledný víkend pred jej smrťou. Bolo to ôsmeho mája. Ráno som prišla do práce, mala som tu šesť pedagógov, ktorí pripravovali recitátorov na krajskú súťaž Metamorfózy slova. Bol to výročný päťdesiaty Hviezdoslavov Kubín, ktorý Mária prežívala veľmi osobne. Lektorom som dala zraz na deviatu, recitátorom na pol desiatu a ona tu bola už o ôsmej. Pýtala som sa jej, prečo tak skoro, a odpoveď znela jasne "Ja tu proste chcem byť."

To, že odišla predčasne, je asi tým, že sa "spálila" - jednoducho sa rozdala. To bolo cieľom jej života, bola dušou kultúrnych podujatí. Ostane po nej neuveriteľná medzera, pretože bola všade s nami. Osobne mi bude veľmi chýbať a asi aj celej zemplínskej kultúrnej pospolitosti.

Jela Timková, dlhoročná kolegyňa z elektrotechnickej priemyslovky

- Čo som na Marike obdivovala? To, že sa dokázala pohrávať so slovom. Ak ste jej vnukli nejakú tému, dokázala zareagovať veľmi rýchlo a promptne. Práve tie nepripravené rozhovory mali hlavu aj pätu, no najmä dušu. Milovala ľudí a vedela rozdávať veľa lásky. Ak videla, že je niekde treba pomôcť, ihneď sa o to snažila.

Deti v škole ju mali veľmi radi, doslova ju milovali. Hovorili jej matka poézie, neskôr jej prischla aj prezývka Perinbabka. Ak toto niekto vyslovil, vždy sme vedeli, že ide o ňu. Nezabudnuteľný bol aj Deň tvorby, ktorý si sama vymyslela. Bolo to veľmi krásne podujatie. Tvorilo sa v oblasti literatúry, výtvarného umenia, recitovalo sa a zhudobňovali sa texty. V ten deň sa k nám zliezli stredoškoláci všetkých michalovských škôl. Do poroty chodieval pravidelne pán Dobozy, takže sa tým sa vytvoril priestor pre kvalifikované hodnotenie študentov.

Marika neustrnula vo vývoji, aj keď odišla do dôchodku, ona šla ďalej, neostala obyčajnou dôchodkyňou. Tým pre mňa ostane navždy nezabudnuteľnou.

Hana Garbinská, autorka básnickej zbierky Štvorlístok

- Bola určite veľmi významnou osobnosťou Zemplína, v oblasti literatúry a poézie a tiež vo svojich maľbách - predovšetkým je to "Drevená cesta". Takto nazvala rad drevených kostolov, z ktorých vytvorila mnoho obrazov, ktoré aj vystavovala.

Mala veľmi rada mladých ľudí, mladých autorov, neznámych autorov, ktorým sa snažila pomôcť zo všetkých síl. Tešila sa z každého jedného úspechu. Aj keď nebola rodáčkou zo Zemplína, bola mu veľmi oddaná. Objavila tu kraj, ktorý si obľúbila, pre ktorý chcela žiť. Celý svoj život zasvätila kultúre, literatúre. Nikdy nechýbala na žiadnej literárnej súťaži. Bola určite vedúcou osobnosťou kultúrneho života.

Mne osobne veľmi pomohla pri mojej básnickej prvotine. Bola to básnická zbierka Štvorlístok, ktorého bola krstnou mamou. Vždy, keď sme sa na ulici stretli, vliala mi mnoho pozitívnej energie, ktorú som pre túto zbierku potrebovala. Pokrstila ju kytičkou nezábudiek preto, aby sa na ňu nikdy nezabudlo. Za túto podporu, ktorú som od nej dostala, na Mariku určite nikdy nezabudnem.

Valéria Kmecová, autorka projektu Osobnosti Zemplína

- Je pre mňa cťou, že som osobne poznala veľkého človeka - Dr. Máriu Stojákovú. Človeka, z ktorého vyžarovalo obrovské nadšenie, ochota pomôcť, životný optimizmus, ale predovšetkým dobro. Keď sme sa náhodne stretli, dokázala povzbudiť, prebrať k životu, vliať optimizmus, zbaviť človeka nepríjemných pocitov.

"Veľmi rada," takto reagovala na moju otázku, ktorou som ju oslovila pre spoluprácu pri projekte Osobnosti Zemplína. S obrovským nadšením a majstrovstvom pre ňu typickým sa pustila do prípravy videonahrávky pre spoločenskú miestnosť. Veľkým zážitkom pre mňa bola beseda na tému Ako sa stať dobrým recitátorom, kde svojou ľudskosťou žiakov doslova očarila, počúvali ju s nesmiernym záujmom. Deti boli neobyčajne tvorivé, bez zábran sa snažili dozvedieť to, čo ich zaujímalo. Až teraz si uvedomujem, ako málo ľudí dokáže vytvoriť takú nádhernú atmosféru, ale ona to dokázala.

Je mi veľmi ľúto, že už nie je medzi nami, ale hreje ma pocit, že jej umelecké slovo bude naďalej žiť v našej miestnosti a pôsobiť na všetkých návštevníkov.

Autor: Július KMEC

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín