adrenalínových nadšencov zjednotil. A tak si založili Kanoe klub Humenné, ktorý za tú dobu odchoval množstvo kvalitných vodákov. Počet členov klubu sa neustále mení, raz je ich pätnásť, inokedy až tridsaťpäť. Dôvod je pritom jednoduchý - niektorí priaznivci raftingu prichádzajú k humenským plavcom s nadšením a plní vzrušenia, očakávania a neopísateľného dobrodružstva, ktoré chcú zažiť pri splavovaní drsných riek, ale pri prvom nebezpečnom kontakte s vodou, ktorý sa značne líši od vysnívaných predstáv pokojného prekonávania perejí, ich zrazu pochytí strach a neistota. Nespútaná a nevyspytateľná divoká rieka, na ktorej nikdy neviete, čo môžete očakávať, je pravým sitom, ktoré oddeľuje teoretických raftingových "snílkov" od skutočných rafterov, ktorým v žilách koluje búrlivá a nepoddajná krv. Rovnako ako rieky, ktoré sa stali ich druhým domovom...
Tie vo svojom koryte skrývajú množstvo prekvapení a nástrah, keď ide skutočne o život. "Ľudia sú spočiatku nadšení, keď vidia splavovanie riek v televízii, ale keď si to vyskúšajú na vlastnej koži, zmenia názor. Nechajú sa riekou zlomiť a svoju prehru argumentujú množstvom výhovoriek typu: 'Táto voda je pre mňa príliš veľká, alebo špinavá. Táto rieka je zasa malá a šúchame dnom o kamene. Je nám strašná zima, prší a otravujú nás komáre.' Vysnívaná romantická plavba sa v ich očiach zrazu zmení na neprijateľnú facku vodáckej reality," vysvetľuje šéf klubu Vlado Moroz.
Humenskí vodáci sa okrem raftingu, ktorý je teraz "in", venujú aj plavbe na kanoe a kajaku. Ich plavby nie sú len o adrenalíne a dobrodružnom testovaní riek, v ktorom hľadajú hranice svojej odvahy a slastný pocit z víťazstva nad pokorenou riekou... V priebehu roka využívajú humenskí vodáci najmä Dunajec, ale aj "volej" rieky na južnom a východnom Slovensku. "Volej v našej terminológii znamená nudná, nezáživná rieka. Hovoríme tomu - samý volej, žiadna perej. Patria sem Laborec, Latorica, Bodrog a ďalšie. Vyhľadávame skôr divokejšie rieky," tvrdí Moroz.
Na Slovensku je pre nich ideálnym adrenalínovým zážitkom splavovanie Belej v Podbanskom v Tatrách, ktorá sa zaraďuje medzi Wild wather 3 (WW-3). Divoké vody sú všade na svete označené stupnicou od WW 1 až WW 7. Samostatne sú potom označované pokojné, jednoduché vody, kam patria aj zemplínske rieky. "Vďačným objektom na rafting je Hron, ktorý tiež často splavujeme, pretože je v ňom v priebehu celého roka dostatok vody. K nej sa viažu aj naše prvé zážitky, keď sme ešte nemali ani raft, kajaky, ale len laminátové kanoe," hovorí Vlado.
Humenčania niekedy trénujú aj v známom umelom kanáli v Liptovskom Hrádku, kde je vodný slalom s obtiažnosťou WW 4. Jedným z najvzácnejších skalpov dravých riek, ktoré sa Humenčanom podarilo získať, je splavenie rieky Soča v Slovinských Alpách. "Splavovali sme ju na rafte už dvakrát. Naposledy pred dvomi rokmi. Je to Mekka vodákov z celého sveta. Je tam stále búrlivá, víriaca voda. Jej jedinečnosť spočíva v tom, že po celej dĺžke v sebe ukrýva obtiažnosti od WW 1 až po WW 6, takže si podľa svojich možností a skúseností sami zvolíte obtiažnosť a nebezpečie. Najnebezpečnejší je úzky kaňon, v ktorom majú rafteri len dve možnosti - buď sa utopíte, alebo ho prejdete. Je to skutočne veľmi náročný úsek a priznám sa, že toto najrizikovejšie miesto sme nesplavili. Rafting je síce o nebezpečí a adrenalíne, ale nie o bláznovstve. Na niektoré úseky riek musíte jednoducho dozrieť a nepreceniť sa," tvrdí skromne Vlado.
Humenčania už splavili niekoľko riek v Poľsku, Chorvátsku, Slovinsku a Taliansku. "Na vode človek spozná, na čo má, aká silná je jeho psychika, kto má akú povahu. Veľa ľudí sa na vode pretvaruje, na prvý pohľad vyzerajú ako skutoční rafteri- frajeri, ktorých nič neprekvapí. Žiaľ, po prvom vyvrátení v päťstupňovej vode to s niektorými tak zatočí, že už nechcú rafting ani vidieť," konštatuje Vlado.
Klenotom humenských vodákov, ktorý si strážia ako oko v hlave, je ich vodácka kronika, kde si zaznamenávajú všetky pokorené rieky a splavy. Každý člen klubu do nej prispieva zaujímavým fotkami a komentármi, ktoré zachytávajú jedinečnú a neopakovateľnú atmosféru splavov. Príbeh vodákov sa neodohráva iba na vode, ale aj mimo nej, kde zažívajú tiež množstvo srandy a zážitkov. Partii z Kanoe klubu nechýba ani zmysel pre humor. V humenskej pivárni Chyža majú svoju sieň slávy, kde si aj bežný návštevník môže na vodáckej tabuli prezrieť fotky a prečítať aktuálne príbehy z posledných splavov. Práve tam spoznáte humenských rafterov tak trochu netradične.
"Správny rafter je aj veľký milovník piva. Ak mu to nejde s pivom, neobstojí ani na vode," smeje sa Vlado. Piváreň je len stanovišťom, kde rafteri na chvíľu oprášia nebezpečné a veselé príhody v priateľskom duchu. "Ak ste šiesti na člne, nemôžete sa spoliehať iba sám na seba. Každý má svoje miesto a vie, čo má robiť. Je to zároveň o kamarátskej dôvere, ktorá sa utužuje aj mimo vody. Všetci sme si rovní - či je to právnik, lekár alebo nezamestnaný," vysvetľuje tajomstvo zohratej partie Vlado.
Počas svojich splavov zažili aj jednu nečakanú drámu. "Podľa jednej starej mapy, vyrobenej ešte za komunizmu, sme si dohodli stretnutie pri vyznačenom moste na mape. Mapu s novým mostom síce vydali, ale ten most tam v živote postavený nebol. Vyčerpaní vodáci si vtedy so sebou zobrali len to najnutnejšie a na dohodnutý most som im mal na aute priviezť jedlo a pitie, aby znova načerpali sily. Keďže neexistujúci most samozrejme nenašli, vyhladovaní, premočení a smädní čakali pri najbližšom, kde som ich po niekoľkých hodinách hľadania proti prúdu našiel," opisuje Vlado "tragédiu."
Vodákom neraz ide skutočne o život. Svedčí o tom množstvo poranení a jaziev, ktoré si z niektorých splavov prinášajú domov ako malý suvenír. V zradných riekach totiž čakajú na vodákov okrem búrlivej a divokej rieky nebezpečné balvany, trčiace kmene stromov a strmé kaskády.
Vodákom začína sezóna už v marci a svoje premočené veslá púšťajú z rúk až koncom jesene. Humenskí adrenalisti doslova striehnu na prietrž mračien ako supy. Sú pripravení kedykoľvek a kamkoľvek vyraziť, aby skrotili svoju vodácku vášeň - niekedy aj na také miesta, kde je za bežných podmienok voda sotva po kolená. "Potôčik Okna, ktorý tečie z Morského oka do Zemplínskej šíravy, sa po silnom lejaku premení na divokú rieku. Je tam silný prúd, ktorý má tú správnu adrenalínovú šťavu na splavovanie kajakom. Riek, ktoré majú dosť vody a sú stabilné, je u nás veľmi málo, takže poriadne sledujeme teletext, nájdeme si stav vody a hneď vyrážame," opisuje Vlado netradičné miesta, ktoré sú terčom zemplínskych vodákov.
Nie všetci členovia klubu sú adrenalisti. Patria sem aj vodáci, ktorí si vychutnávajú atmosféru pokojných splavov. Tešia sa z okolitej prírody a na miesto, kam večer zakotvia svoje lode, vychutnajú si špeciality, ugrilované na ohni a piesne, spievané v sprievode gitary. "Robiť rafting a splavovanie na kanoe alebo kajaku je aj o láske k prírode, ktorou prechádzate a vnímate jej nenahraditeľnú silu a krásu zároveň," dodáva na záver šéf Kanoe klubu v Humennom Vlado Moroz.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
