dokonale poznať miesta, kde sa daný druh zdržiava, jeho zvyky, kde sa pohybuje a ako rozmýšľa. Ešte ťažšie to je, keď sa vami preferovaný príslušník živočíšnej ríše nepohybuje po zemi, ale vo vzduchu lietať sa zatiaľ ani jeden z nás nenaučil. A predsa sa to dá, veď ako sa hovorí, keď sa chce... Dvojnásobne to platí o Zemplínskom Hradišti, preslávenom tým, že tu žije najviac bocianov bielych na Slovensku. Podľa údajov z vôbec prvého medzinárodného sčítania bocianov, ktoré sa realizovalo pred rovnými 70 rokmi, vtedy v tejto obci narátali rovných 50 hniezd. Pravdaže, okrem ornitológov, ktorých táto lokalita púta z čisto profesionálneho hľadiska, to chce niekoho domáceho, ktorého život tohto vtáka zaujal natoľko, že sa jeho pozorovaniu venuje systematicky. Tým niekým je Pavel Krištof, len osemnásťročný študent, ktorý toto zaujímavé hobby vlani prebral po Kataríne Demešovej, dlhoročnej amatérskej ornitologičke, ktorá sa tomu venovala dlhých dvadsať rokov.
Presné vysvetlenie, prečo bociany láka práve do Zemplínskeho Hradišťa, de facto neexistuje. Na celom Slovensku evidujeme 1320 hniezd, v Hradišti ich je dnes takmer 20. Vo všeobecnosti najviac hniezd nájdete v lokalite Východoslovenskej roviny 252, Ondavskej vrchoviny - 129 a Košickej kotliny 84. Smerom na západ počet hniezd aj registrovaných a pozorovaných kusov ubúda. To, že sa im páči práve v Z. Hradišti, pravdepodobne súvisí s dostatkom potravy, ktorú v okolí obce nachádzajú. Ich život je totiž viazaný na mokrade, ktoré presne spĺňajú túto požiadavku. Súčasťou ich jedálnička sú žaby (tradičný obrázok bociana so žabou v dlhom zobáku teda nie je mýtom, ale naozaj sedí), ryby, dážďovky, ale aj hraboše a drobné hlodavce, ktorých je na okolitých poliach hojne.
Ako dodáva, po spomínanom prvom medzinárodnom sčítaní bocianov v roku 1934 nasledovala dlhá odmlka, kedy sa sčítavaním a pozorovaním tohto vtáčieho druhu nikto nezaoberal.
"Pred rovnými dvadsiatimi rokmi sa k tomu vrátila Katarína Demešová, ktorej bociany natoľko prirástli k srdcu, že o nich začala viesť systematické záznamy a ako jediná amatérka na Slovensku sa zúčastňovala vysoko odborných seminárov na túto tému. Perličkou je, že bola ženou evanjelického farára. Bociany ju zaujali v čase, keď elektrikári začali zhadzovať ich hniezda, lebo si mysleli, že im 'kradnú elektrinu'. Zistili totiž, že na miestach, kde hniezdia, majú vyššiu spotrebu. Pani Demešová sa postavila na stranu bocianov a odvtedy ju táto vášeň nepustila až do vlani, keď sa presťahovala do Sirníka a štafetu odovzdala mne," vysvetľuje mladý ornitológ.
Ako priznáva, o bociany sa naposledy zaujímal v roku 1996, keď so sestrou našli jedno mláďa vypadnuté z hniezda a chceli mu pomôcť.
"Žiaľ, zahynulo a potom som na to na dlhé roky zabudol. Po siedmich rokoch za mnou prišla pani Demešová a poprosila ma, či by som to po nej neprebral," spomína P. Krištof.
Apropó, aj jemu síce bociany prirástli k srdcu, ale napriek tomu nie sú tým, čomu by sa chcel venovať profesionálne. "Je to príjemné hobby, ale mňa viac lákajú počítače a informatika, ktoré chcem aj študovať," prezrádza. Nateraz však poctivo plní daný sľub a už dva roky pokračuje v pozorovaniach svojej predchodkyne. Vďaka tomu sa dostal k zaujímavým číslam za 20 posledných rokov sa v Zemplínskom Hradišti narodilo 855 mláďat bocianov, najviac v roku nežnej revolúcie až 55. "Tento rok k nám priletelo 35 bocianov, ktoré obsadili všetkých 18 hniezd v dedine. Na svet priviedli 40 mláďat, čo je slušný priemer, ale tri uhynuli, čo je najviac za posledné roky," hovorí P. Krištof.
Mladý muž vie o živote bocianov viac ako o ktoromkoľvek živočíšnom druhu a dokáže na deň presne odhadnúť, kedy priletia, resp. odletia. "Tri roky dozadu je dňom ich príletu stále rovnaký dátum 19. marec, čiže na Jozefa. Ich príchod sa dá ľahko zistiť podľa tradičného klepotania. Potom nasleduje asi trojtýždenné veľké upratovanie hniezda. Perličkou je, že páry sa vracajú presne do toho istého hniezda ako vlani. Pokiaľ tam už nejaký prisťahovalec, jednoducho ho vyhodia," smeje sa.
Po jarnom upratovaní asi v polovici apríla nasleduje znáška vajec samica ich obyčajne znesie 1-6. "V Z. Hradišti sme tú hornú hranicu zatiaľ nezaznamenali väčšinou majú 2,3 alebo 4. Doba sedenia na vajíčkach, pri ktorom sa partneri striedajú, sa odhaduje na 33-34 dní. Asi v strede mája už počuť prvé syčanie neklamný znak, že sa vyliahli mláďatá," dodáva P. Krištof.
Perličkou je, že keď malé bociany prídu na svet, majú sotva 70 gramov, ale veľmi rýchlo rastú. "Tento rok som 6. júna našiel mláďa, vypadnuté z hniezda už vtedy meralo asi 34 centimetrov a vážilo takmer kilogram. Je to sila," smeje sa.
Čas, kedy rodičia mláďatá kŕmia a poctivo sa o ne starajú, končí asi v polovici júna, keď malým bocianom začínajú povinné hodiny lietania. Zaujímavosťou je, že lietať sa učia bez inštruktáže rodičia im pritom nepomáhajú. Najskôr len poskakujú na hniezde, potom sa spúšťajú po vzdušných prúdoch na menšie vzdialenosti a začiatkom augusta sú z nich už starí harcovníci, takže ide o mimoriadne krátky kurz.
Bodaj by nie, v treťom kvartáli totiž rovnako ako ich rodičia odlietajú do letných hniezdísk v Južnej Afrike, čo je cesta dlhá 4500 až 10-tisíc kilometrov. "Aj tento rok ako prvé odleteli tie najsilnejšie kusy - bolo to 20. - 22. augusta a 25-eho som ich už narátal len 13," vysvetľuje amatérsky ornitológ. Cesta do južných krajín trvá bocianom, ktorí Z. Hradište opúšťajú v menších skupinách, asi 30-40 dní, denne uletia rádovo dvesto kilometrov, čo je fakt slušný výkon.
"No a celý tento kolobeh sa o rok zopakuje. Zaujímavé je, že mláďatá sa stále vracajú na to miesto, kde sa narodili, ale nie hneď na ďalší rok, ale až po troch dovtedy sa túlajú po celej Strednej Európe. Keď sa potom vrátia, rodičia ich už do hniezda nepustia a musia si postaviť vlastné, čo je tiež slušný výkon jedno má priemer aj 1,5 metra, výšku od 50 do 250 centimetrov a váži aj do 100 kilogramov," podotkne P. Krištof.
Tento rok bol podľa jeho slov dosť bohatý na zranené mláďatá a ako už spomenul - tri uhynuli, čo sa v histórii bocianov zo Z. Hradišťa ešte nestalo.
"Prvého mi doniesli v polovici júla s postreleným pravým krídlom, ale o tri dni ho odniesli ochranári z CHKO Latorica. Začiatkom augusta mi zase jedného poslali z Vojčíc našli ho, ako poskakuje na jednej nohe po ihrisku. Bol u mňa asi 6 dní. Kým som mu neurobil improvizované hniezdo v korune orecha, zistil som, že si podvedome hľadá vyvýšené miesto. Chvíľu sa preliečil a 17. augusta odletel po vlastných," spomína na okrídleného hosťa Pavel. Podľa jeho slov počas tohto roka zaevidovali až päť podobných prípadov, ktoré údajne súvisia s krúžkovaním kvôli evidencii a pozorovaniam.
Čo dodať na záver? Kolorit nenápadnej obce je už navždy spojený s bocianmi, ktorých tunajší ľudia berú ako svojich susedov. "Ľudia a bociany si už u nás na seba tak zvykli, že pri jarnej a jesennej orbe sa vtáky pohybujú v bezprostrednej blízkosti ľudí a lovia si potravu. V čerstvo vyoraných brázdach sú ich vtedy desiatky. Ich hniezda možno vidieť v rôznych častiach dediny. Aj preto Z. Hradišťu prischol prívlastok Bocianopolis a aby to vedel každý, aj priestranstvo v strede dediny dostalo príznačný názov Námestie bocianov," zasmeje sa na záver P. Krištof.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
