že dedina, dlhá 3,7 kilometra, zaujme azda každého. "Hovorí sa, že Dlhé nad Cirochou je ozaj dlhé, no my sme ešte dlhší," smeje sa dlhoročný starosta obce Michal Šesták, ktorý sa okrem iného riadi aj heslom "poriadok nadovšetko".
"Žiadnou vyhláškou ani príkazmi neprinútite nikoho dodržiavať čistotu. Len ak obec vyčistíte a udržiavate, si ľudia zvyknú na poriadok. Iba ak bude poriadna celá dedina, bude všetkých mrzieť, ak sa niekde niečo poškodí alebo znečistí a budú sa snažiť urobiť nápravu. Ľudí treba jednoducho vychovávať," myslí si. Heslo, ktorým sa riadi, potvrdzujú pokosené trávniky, čisté cesty a chodníky. Už na prvý pohľad je jasné, že slovo neporiadok v Pichnom nemajú v slovníku. Dokazuje to aj potok Pichoňka, ktorý obcou preteká. Zaujímavosťou je, že vyviera na svahu hory Gurguľata priamo nad dedinkou. Ako však starosta zdôraznil, nenápadný potôčik vie aj poriadne zamotať hlavu, o čom sa Pichončania presvedčili už dvakrát v minulosti, keď im "premočil" celú dedinu. Naposledy v roku 1992...
Dobré meno obce šíri po regióne aj Slovensku spevácky súbor dospelých Pichňančanka, ktorý na budúci rok oslávi už tridsiatku a jeho vznik sa spája s menom dirigenta Mikuláša Hrebeňáka. Dnes už súbor neotvára brány len dospelým, ale postupne si v ňom nachádzajú miesto na realizáciu aj mladí Pichňančania. Obci so zaujímavým erbom však robili Pichňančania meno už oveľa dávnejšie, ako vznikla Pichňančanka.
Pripomína to aj samotný erb, ktorý svojou jednoduchosťou zaujme na prvý pohľad v španielskom štíte modrej farby sa nachádza jediná dekorácia - hrot kopije s časťou násady v žltej farbe. "Podkladom pre tento návrh bola obecná pečať, pochádzajúca z roku 1787. Prítomnosť kopije v erbe má korene v dávnych časoch kopijníci sa spomínajú v roku 1243, kedy im Belo IV. potvrdil výsady. V 14. storočí sa táto zválštna kasta spomína aj v súvislosti s obcou Pichne. Práve vtedy sa totiž rozhorel zápas s Karolom Róbertom, proti ktorému sa postavila časť uhorských magnátov. Medzi nimi bol aj Matúš Čák - mocný vládca severného Slovenska a západného Podkarpatska. Pichne boli v tom čase v jeho moci, a tak v roku 1312 kopijníci z Pichní pôsobili v jeho vojsku," vysvetľuje Michal Šesták.
Ako v každej obci Zemplína, aj tu má nezamestnanosť rozhodené siete. Túto neplechu Slovenska, ako tak uzemňujú Pichňania pomocou stále fungujúceho poľnohospodárskeho družstva. Ostatní dochádzajú za prácou do neďalekej Sniny. Starostu trápi aj množstvo ľudí, ktorí cestujú za prácou mimo okresu a mimo štátu, kde sa dá ako tak zarobiť. "Zaujímavá situácia nastane, keď je treba v obci čosi narýchlo urobiť. Je totiž problém zohnať ľudí, keď veľké množstvo ich migruje za prácou," hovorí Michal Šesták, ktorý sa pri označení starosta smeje, lebo kmeň slova presne korešponduje s tým, že má vždy starosti.
Obec nezaostáva ani po kultúrnej stránke. Obecný úrad organizuje rôzne zájazdy do blízkeho okolia, aj do zahraničia. Pichňania pravidelne pripravujú požiarne súťaže, zaujímavé kultúrne podujatia, vystúpenia, karnevaly. Zatiaľ len na provizórnom amfiteátri, ale ako nám prezradil Michal Šesták, do budúcnosti plánujú vybudovať krytý. Okrem toho chce starosta dať do poriadku aj obecný úrad chcú naň pristavať ďalšie poschodie, v ktorom by mala vznik
núť knižnica s internetovou kaviarňou.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
