Terchovej a ešte v Trebišove, asi vám najskôr padne sánka a potom sa začnete smiať s adekvátnou slovnou reakciou na perách: "Dobre, a ja som Robin Hood!" Novodobý Juraj Jánošík zostane vážny a trpezlivo čaká, kým vás ten smiech prejde. Prežil to už toľkokrát.... Bez slov vytiahne občiansky preukaz a vám padne sánka druhýkrát. "Do kelu, on si nevymýšľa," pomyslíte si. A aby bola sranda kompletná, v meste nie je jediným nositeľom mena historickej postavy, opradenej množstvom legiend. Kým Terchová sa chváli jedným Jánošíkom, v Trebišove sú až traja!
Dvaja z nich 33-ročný Juro Jánošík otec a jeho štvorročný syn s rovnakým menom žijú spolu s mamkou Mimou a bračekom Miškom, v trojizbovom byte nenápadného paneláku na sídlisku JUH. Neobyčajné meno, vyvolávajúce zbojnícke asociácie z minulosti, si všimne len náhodný návštevník, keď číta menovky na zvončekoch. Stredný trebišovský Jánošík si už na prvé reakcie neznámych ľudí na slávne meno, zvykol. "Rovnako sa volá aj môj otec, ale dedo sa volal inak. Naša rodina pochádza z Družstevnej pri Hornáde, kde som aj prežil detstvo. Nikdy som neskúmal svoje korene a to, či naša rodina má nejaký príbuzenský vzťah s legendárnym zbojníkom. Dokonca som ani nebol v Terchovej, ale rád by som. Párkrát ma aj volali na Jánošíkove dni, ktoré sú tam každý rok a stretávajú sa tam menovci historickej postavy z celého Slovenska," začína odvíjať niť svojho rozprávania o živote so zvláštnym menom.
Ako dodáva, so zbojníkom spred 300 rokov ho spája láska k prírode, lesu a dobrodružná povaha. "Hádam by skôr sedelo, aby som vyštudoval za nejakého polesného, ale ja som si vybral povolanie poriečny," smeje sa. "On meral od buka do buka a ja od lakťa po lakeť."
Pokiaľ ide o túžbu po dobrodružstve, už ako dieťa lozil po stromoch a cudzie mu neboli ani drobné zbojstvá po cudzích záhradách. Na otázku, aký má vzťah k hrachu, ktorý podľa legendy stará baba podsypala Jánošíkovi pod nohy a tak ho chytili, reagoval veľmi rýchlo. "Mám ho veľmi rád - ako zelený aj v polievke. Pravdaže, najlepší je kradnutý - vyskúšal som si to ako dieťa neraz a bol to ten najlepší adrenalín. Ale vždy som sa podelil," zdôrazňuje.
Najviac spomienok na veselé príbehy, ktoré zažil vďaka svojmu menu, má zo študentských a vojenských čias. "Nuž, malo to aj výhody aj nevýhody. Výhodou bolo, že na to leteli baby - bol som pre ne zaujímavejší, nevýhodou, že si ho učitelia veľmi rýchlo zapamätali a bol som stále na očiach. Nuž, aj to k tomu patrí. Ihneď, keď som prišiel na strednú školu do Piešťan, kde som študoval odbor vodohospodárstvo, ma navštívila "delegácia" starších kolegov s otázkou: Ktorý je ten Juro Jánošík! Našťastie, moje meno zapôsobilo aj na nich a nemal som problémy," spomína dnes 33-ročný Juro Jánošík.
Perličkou je, že život v zelenom prežil práve v regióne, kde sa pohyboval a aj zomrel jeho slávny menovec na Liptove. "Vojenčil som v Liptovskom Hrádku a bol som sa aj pozrieť v Jánošíkovej expozícii v Liptovskom Mikuláši - dokonca som sa aj podpísal do knihy návštev - ktovie, čo si tí, ktorí to čítali, pomysleli," hovorí s úsmevom.
Určite vraj nezabudne na zážitok z cesty vlakom domov kvôli menu ho z neho takmer vyhodili. "Cestovali sme domov väčšia patria stredoškolákov a priznávam, boli sme trochu hlučnejší. Prišiel nahnevaný sprievodca a mňa sa ako prvého spýtal, ako sa volám. Keď som sa predstavil, ako by sto čertov do neho udrelo, že si robím srandu a takmer ma vyhodil z vlaku. Našťastie, ukázal som občiansky a dopadlo to dobre," vysvetľuje trebišovský Juro Jánošík.
Občas ho vraj lákalo trochu sa zabaviť na niečí účet stávkou, ale nikdy to neurobil. Urobil to však za neho kamarát. "Sedel som pri pive, prišiel ku mne a pýtal občiansky. Vraj sa stavil, že sa volám Juro Jánošík. Zasmial som sa a dal mu ho, ale neviem, koľko vtedy vyhral," dodáva.
So zbojníkom ho vraj toho až tak veľa nespája a ani by nechcel žiť v tých časoch. "Boli hádam trochu kľudnejšie ako tie dnešné, mali svoju krásu, ale mne je dobre aj v tomto storočí. V každom prípade by som nechcel zažiť takú popravu ako on. A keby prišlo na zbojníkov, tých je aj dnes dosť všade okolo nás, takže časy sa až tak veľmi nezmenili," myslí si.
Na historického Jura Jánošíka vraj nepasuje ani jeho výška. "Mám len 174 centimetrov a on bol vraj veľmi vysoký. My sme všetci takí malí," hovorí. Veľmi by ocenil tri dary, ktoré víla dala zbojníkovi do daru zázračnú košeľu, ktorej sa vyhýbali guľky, valašku, čo nikdy neminula cieľ, a opasok, ktorý dával neuveriteľnú silu. "Ten by som určite využil pri svojej práci, dvíhal by som ťažké veci a možno aj trochu zafrajeroval, kto vie. V dnešných neistých časoch by som bral aj tú košeľu, veď človek nikdy nevie - bola to vlastne predchodkyňa dnešnej nepriestrelnej vesty," zamyslí sa.
Jeden z troch darov však predsa len doma má, hoci nie zázračný valašku! "Kúpil som si ju už ako otec rodiny, keď sme boli v Piešťanoch na výlete. V predajni som ukázal občianku a pýtal sa, či by mi nedali nejakú zľavu, keď už mám také zbojnícke meno. Žiaľ, nedali, zaplatil som ju celú (smiech) - dnes visí nad vchodom do obývačky a občas sa s ňou hráva Juro Jánošík tretí, lebo je len taká maličká," smeje sa.
Ako hovorí, ani chvíľu neváhal, keď vyberal meno pre prvého syna: Juro Jánošík. Ako dodáva manželka Mima, na matrike to úradníkov zaujalo, ale veď čo, je to meno ako každé iné, či nie? K Jurkovi, ktorý sa na rozdiel od zbojníka z Terchovej najradšej hráva s autíčkami a pozerá rozprávky v telke, pred rokom a pol pribudol mladší braček Miško. "Zbojníci sú všetci traja - obaja Jurovia aj ten najmladší. A nenechajte sa pomýliť, aj keď oco je taký tichý, je to len zdanie - on je len taká tichá voda, čo brehy myje. Hádam je trochu hanblivý, ale bojko veru nie," usmeje sa mama Mima.
A ešte jedna drobná perlička ak staré anály neklamú, terchovský Juro Jánošík sa narodil koncom januára 1688, čiže v znamení Vodnára, trebišovský síce o 283 rokov neskôr, ale v tom istom znamení. A čo jeho sny? "Nuž, určite by som bol rád, keby Juro Jánošík tretí dal svojmu prvému synovi toto slávne meno, aby sa dedilo aj ďalej," dodáva na záver.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
