začína postupne naberať dojem, že patríme medzi svetovú elitu, bez ktorej sa nezaobíde žiadna "mierová" misia. A tak je naša skvelá armáda vďaka neúnavnému masírovaniu mozgov verejnosti, ktorá nemá možnosť nazrieť za kasárenský plot, v očiach laikov považovaná za jednu z najvierohodnejších inštitúcii na Slovensku. Realita je však taká, že je len vierohodným upírom, ktorý každoročne vyciciava miliardy korún z vreciek daňových poplatníkov. Sú to do vzduchu vyhodené peniaze, ktoré by oveľa viac úžitku priniesli občanom tohto štátu, ak by sa dali policajtom alebo hasičom.
Nuž, naša armáda sa po toľko ospevovanej reorganizácii a profesionalizácii stáva čoraz uzavretejším kruhom, kde sa dá zarobiť a... pritom nič nerobiť. Možno sa práve v tejto chvíli zapálení bojovníci srdcom aj dušou bijú do pŕs, že je to obyčajná lož - naviac, od laika, ktorý nemá o fungovaní armády ani potuchy. Žiaľ, realita je taká, že tento obraz o armáde vytvárajú jej samotní členovia. Nie je žiadnym tajomstvom, a to vám povie nejeden "profesionál", že kasárne sa stali výhodným miestom, kde sa dá na naše pomery celkom slušne zarobiť a pritom sa ani nezapotíte. Ako?
Je to jednoduché - vojsko nemá dostatok peňazí na nákup novej techniky a výzbroje. Staré zariadenia len tak dožívajú, nehovoriac o tom, že nie sú ani finančné prostriedky na výcvik. Ale na platy je stále - aj na tie trináste! A tak obrancovia nášho pokojného spánku za naše peniaze pekne za bránami kasárni ťahajú "dôležité" služby, ktoré vlastne zabezpečujú len chod kasární. Mnohí budete azda namietať, že naši vojaci neraz nasadzujú svoje životy v zahraničných misiách a týmito slovami im len nehanebne krivdím. Čiastočne sa mýlite. Možno, ale s výnimkou Iraku a bývalej Juhoslávie boli ostatné misie len prechádzkou ružovým sadom. Viď misia na Cypre či v africkej Eritrei. Povedané natvrdo - veľmi dobrá dovolenka, žiaľ, čiastočne platená z našich daní. Stačí sa porozprávať s vojakmi, ktorí tam boli akosi nerozprávali o tom, ako im išlo o život a aké dôležité poslanie tam plnili. Skôr naopak - ich monológy sú plné príjemných zážitkov v štýle: Chodili sme sa kúpať k moru. Navštívili sme rôzne mestá. A strava bola vynikajúca. Všetci úplne bez tajností priznávajú, že cieľ bol jasný len si zarobiť a vypadnúť!
Rozčarovanie nad súčasným stavom v armáde neskrývajú ani velitelia na rôznych stupňoch velenia vo vojenských útvaroch Zemplína. Sami trpko priznávajú, že profesionalizácia priniesla aj mnohé nedostatky. Na vojakoch, ktorí sú v armáde len kvôli peniazom, to poriadne cítiť. Ťažko sa s nimi spolupracuje a velí. Ak niečo chceš, kapitánko, tak mi priplať! A tam je pes zakopaný - drvivá väčšina peňazí ide z rozpočtu, vyčleneného na chod armády. Žiaľ, korunky akosi zázračne idú len na platy, stravu a sociálne zabezpečenie vojakov. Tí majú až taký luxus, že im môžu závidieť aj policajti a hasiči. Žiaľ, tí sú na očiach a teda aj pod kontrolou denne. To, čo sa deje za kasárenským plotom, je stále tabu... Otázka znie prečo a dokedy?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
