Michaela SVRČKOVÁ a Zuzana PRISTAŠOVÁ
Približne pred pol rokom sa na Gymnáziu Ľ. Štúra v Michalovciach uskutočnila prednáška o možnostiach uskutočnenia mládežníckych výmen pomocou Programu Mládež, cez organizáciu IUVENTA. Miestnych študentov táto idea spoznania novej krajiny a ľudí tak nadchla, že sa hneď pustili do prípravy projektu. A oplatilo sa. Skupina desiatich dievčat z tunajšej školy si našla partnerskú skupinu z Islandu. Aj keď to nebolo jednoduché, islandské dievčatá sa svojím slovenským rovesníčkam ozvali takmer okamžite a už nič nebránilo tomu, aby netradičné islandsko-slovenské priateľstvo uzrelo svetlo sveta. Michalovčanky vypracovali projekt a poslali ho do Národnej agentúry v Bratislave. Tá zaujímavému projektu dala zelenú a dievčatá sa už netrpezlivo pripravovali na príchod nových ostrovných priateliek.
Aké asi budú?
Je utorok 20. júla, horúci letný deň a na košickom letisku je zhon. Niektorí ľudia čakajú na svojich príbuzných, iní sa chystajú na odlet lietadla. Medzi nimi je skupinka dievčat, ktorá už na prvý pohľad púta pozornosť obrovským farebným plagátom s nápisom "WELCOME TO SLOVAKIA". Pri nich stojí pekná dievčina v slovenskom kroji s chlebom a soľou v rukách. Ľudia sa zastavujú, pohľad im skáče z plagátu na dievčinu v kroji, na tváre zvyšných dievčat... Koho asi čakajú?
Tie dievčatá sme boli my. Konečne prišiel ten vytúžený deň, keď sme sa mali prvýkrát stretnúť tvárou v tvár s dievčatami z Islandu. Aj napriek tomu, že sme si pred výmenou písali maily, vymenili fotky, hlavou sa nám preháňalo veľa nezodpovedaných otázok... Aké asi budú? Budeme si rozumieť? Vymieňali sme si pohľady plné očakávania, vzrušenia, ale aj strachu. Boli sme plné ilúzií a zároveň aj obáv. Potom prišli... Dvere sa otvorili, vyšlo z nich 10 svetlovlasých, modrookých dievčat so svojimi leaderkami a... s tými istými otázkami a obavami v očiach.
Islanďanky nám pripravili letné Vianoce
Po príchode na ubytovňu Lipa na Zemplínskej šírave, kde sa naše dobrodružstvo odohrávalo, na ne čakala vyzdobená spoločenská miestnosť, v ktorej nechýbali vlajky našich krajín a taktiež Európskej únie, vďaka ktorej sme sa stretli. Počas deviatich dní sme im chceli ukázať čo najviac z našej kultúry, prírodných krás, ale aj života mladých. Prvým spoločným výletom bola plavba loďou po Zemplínskej šírave. Dievčatá boli nadšené aj keď im naša horúca klíma spôsobovala menšie problémy, keďže teploty na Islande sa v tejto dobe pohybovali okolo 20 C. Veľmi ich zaujalo pole, plné slnečníc a tak sme im nemohli odoprieť, aby si pár týchto kvetov vlastnoručne odtrhli a odniesli na ubytovňu.
Na ďalší deň sme sa vydali na cestu po stopách histórie. Najprv nám Islanďanky predviedli divadelne spracovanú národnú povesť o pôvode Vianoc. Potom prišiel rad na nás. Predviedli sme im divadelnú scénku priamo v dejisku - povesť o hrade Vinné. Výlet sa im veľmi páčil a s nadšením japonských turistov si fotografovali ruiny. Nevynechali sme ani návštevu historického centra nášho krajského mesta a prehliadku košickej ZOO. Islanďanky zaujalo čaro slovenských remesiel v Pozdišovciach im predstavil hrnčiarstvo svetoznámy umelec pán Parikrupa. A každá mala možnosť vyskúšať si výrobu keramiky s jeho pomocou na vlastnej koži. Z vlastných výrobkov mali neuveriteľnú radosť.
Ostrovanky nám závideli naše diskotéky
Od dievčat sme sa dozvedeli veľa zaujímavostí. Napríklad, že jedna časť Islandu patrí Európe a druhá Amerike a že vnútrozemie Islandu pripomína mesačnú púšť. Veľmi nás prekvapili tým, že aj keď Island patrí k najväčším vývozcom rýb, jeho obyvatelia nikdy nevideli na tanieri celú rybu, tým, že dievčatá a chlapci tancujú na diskotékach oddelene a aj tým, že väčšinu času trávia mladí ľudia v záujmových krúžkoch a kluboch. Naviac, asi by sme si nikdy neuvedomili, čo všetko môžeme cudzincom na východnom Slovensku ukázať. Získali sme nový pohľad na veci, ktoré sa nám doteraz zdali všedné a nezaujímavé. Pozerali sme sa na nich očami dievčat z krajiny tak odlišnej ako je tá naša, dievčat, ktoré si Slovensko zamilovali. Preto bolo veľmi ťažké povedať im "AHOJ" na dlhých desať mesiacov, po ktorých sa opäť stretneme - tentoraz na Islande. Na letisku, kde sa všetko začalo, a kde sa malo aj všetko skončiť, nikdy nevideli toľko sĺz a strachu z odlúčenia. Všade sa ozývala naša obľúbená veta "Ég elska pig", čo v preklade znamená "Ľúbim ťa".
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
