kotlíkov, vážne výrazy majstrov kuchárov pri dochucovaní a hľadaní tej správnej finálnej podoby jedla, ľudová hudba... Asi takto to vyzeralo na tradičnej súťaži vo varení halászlé, ktorá sa prednedávnom konala na priestranstve pred účelovým zariadením Energosun vo Veľkých Kapušanoch. Isté je, že rekord tu padol v každom prípade v počte družstiev, ktoré sa snažili získať vavríny za to najchutnejšie, vizuálne najlákavejšie a všetkými k tomu patriacimi naj ovenčené halászlé. Tento rok ich totiž bolo až sedemnásť a kvinteto porotcov sa pri exkurzii pomedzi kotlíky a hľadaní toho najlepšieho veru poriadne zapotilo...
Ako je známe, Použie je už od vekov rajom rybárov a tam kdesi malo hádam aj korene odštartovanie súťaže vo varení tohto typického rybárskeho jedla. Prezradiť je nutné aj to, že za novou tradíciou stál pred šiestimi rokmi primátor mesta Tibor Bodnár, ktorý je sám vášnivým rybárom a odborníkom na spracovanie rýb na sto spôsobov. Ako nám povedal, ešte deň pred tohtoročnou súťažou pripravoval najnovšie úlovky, chytené vo vodách neďalekých riek, na slávnostnú tabuľu pre hostí súťaže.
"Časť sme vypražili v špeciálnom obale, druhú sme narýchlo zaúdili, dúfam, že vám to chutí?" spýtavo sa na mňa pozrel. Nuž, čo mu na to povedať, chutilo to ako jemnučká šunka, v čom sa zhodli takmer všetci "degustátori" a pritom "to" len pred pár hodinami plávalo vo vodičke treba rozhodne skúsiť.
To, že jeho iniciatíva súťažiť vo varení halászlé sa v toku času dočkala odvety, dokazuje jej popularita, ktorá rokmi rástla. Od nultého ročníka počet družstiev, ktoré mali ambíciu ukázať tým ostatným, že aj oni to vedia, resp. že keď motyka vystrelí, dobré halászlé dokážu uvariť aj "nerybári", stále stúpal. Štandardne ich pred Energosunom zvyklo variť desať dvanásť, ale tento rok ich bolo rekordne. Pravdaže, tradičné tímy machrov na halászlé, ktorí si už v minulosti odnášali z Kapušian niektoré z popredných priečok, si čosi také ujsť nenechali viď michalovské Apollo, Čičarovčanov, niekoľko družstiev z Veľkých Kapušian a mnohých iných... "Boli sme tu už viackrát, vlani sme boli druhí a teraz to hádam vyjde aj na víťazstvo," podotkol mestský poslanec Ladislav Hack, ktorý velil tímu Panónia hneď vedľa družstva magistrátnikov a odborné rady mu dával jeho vlastný otec. Zasvätene do kotlíka hľadel aj poslanec Július Bukó či trio pánov z obecného úradu Vojany. Tento rok zvedavosť a súťaživosť nedala niekoľkým nováčikom, medzi ktorými nechýbalo družstvo z domova dôchodcov, vedené riaditeľkou Katarínou Ószovou či trio z michalovského občianskeho združenia Integra. Pravdaže, najväčšie napätie vládlo v trojici Iľko, Kassai a Fedor z Čičaroviec, ktoré vyhralo vlani a neskrývalo, že si prišlo po druhé prvenstvo.
A o čom to vlastne to halászlé má byť? "V doslovnom preklade to znamená rybací vývar a nie polievka, ako to niektorí tvrdia. Tajomstvo jeho výraznej a plnej chuti je v použití viacero druhov rýb čím ich je viac, tým lepšie. Ale pozor! Nemali by doň ísť žiadne novodobé koreniny - maximálne tak paprika krásna, červená, najlepšie pravá maďarská tá má peknú farbu. K tomu možno trochu čierneho korenia a soľ. Nič viac!" povedal nám riaditeľ maďarskej školy vo Veľkých Kapušanoch J. Kiss Berta, ktorý síce nesúťažil, ale vie vraj dobre, ako to má vyzerať. Podobný názor sme počuli pri viacerých súťažných kotlíkoch. "Do základu má ísť len cibuľa, niektorí totiž pridávajú aj slaninu a tá sa potom presadí, a to už nie je ono," povedali nám pri jednom z nich. Pri druhom sme sa dozvedeli, pokiaľ je v halászlé cítiť čosi iné ako ryby, už to nie je halászlé, ale čosi iné. "Ani zelenina by tam nemala byť," poradili nám.
A čo bolo na celej súťaži najkrajšie? To, že napriek tomu, že išlo o sedemnásťkrát jedno halászlé, každé bolo iné. Fakt odskúšali sme to na vlastnej koži, či skôr chuťových pohárikoch. Na rozdiel od iných rokov sa totiž magistrát, ktorý je hlavným organizátorom súťaže, rozhodol narýchlo zostaviť porotu zo samých neodborníkov, ktorí o varení a chutiach halászlé nevedia ani 'fň'. A tak sa stalo, že v nej bol okrem novinárky aj riaditeľ poisťovne či bežec. "To je naschvál, lebo predtým sa poroty vždy nechali nejako ovplyvniť a nechtiac ocenili viac halászlé, ktoré navarili ich známi. Teraz to bude absolútne vylúčené neodborná porota bude vychádzať len zo svojich pocitov," vysvetlil s úsmevom prednosta mestského úradu Jozef Danáč.
A ako to vyzeralo? Nuž, všetkých päť porotcov malo čo robiť, aby sa im "nezliali" a nepomiešali chute. Jeden by si myslel, že ono je to ako s parfémami hovorí sa, že dva dokážete rozlíšiť, ale tretí už akoby ste necítili. Ale predstavte si, že pri degustácii halászlé to akosi neplatí. Napodiv, každé bolo iné, hoci vybrať to naj bola poriadna fuška a všetci piati sme sa v tej zmesi chutí, ktoré sa striedali v tesnom slede, takmer utopili. A najmä - nedajbože si dať viac ako lyžicu pri sedemnástom by ste praskli. Hodnotila sa nielen chuť, ale aj celkový vzhľad( veď aj oči jedia, nielen ústa) a rôzne iné "parametre" napríklad, kto koľko druhov rýb použil, aké prísady, spôsob prípravy a podobne. Každý sme v tom boli sám hodený do vody ako tie ryby, ktoré plávali v kotlíkoch.
Zaujímavé bolo, že jedno bolo slanšie, v inom bolo cítiť cudzorodú koreninu, ďalšie bolo výrazne rybacie, tamto nevýrazné, no proste, každé bolo iné. Ani jeden z nás nevedel, ako to ktoré vnímali štyria ostatní, takže po spočítaní bodov pre jednotlivé družstvá prišlo malé prekvapenie. Rozdiely neboli veľké medzi najlepším a najslabším bol rozdiel asi dvadsať bodov. Z finálneho súčtu vyšiel prvýkrát v histórii súťaže víťazne veľkokapušiansky magistrát. Perličkou je, že aj keď sme si potom prezradili, ktoré nám najviac chutilo, s malými odchýlkami sme sa zhodli.
"Konečne sme vyhrali a víťazstvo je o to vzácnejšie, že nikto nemôže tvrdiť, že niekto nám držal stranu porota bola zostavená narýchlo a už sa nedala nijako ovplyvniť," prehlásil spokojne primátor mesta, ktorý si svojím ženským magistrátnickým tímom a suitou poradcov na záver zatancoval víťazný tanec. Druhé miesto sa ušlo skupine, pomenovanej podľa slávnych českých hudobníkov - Fešáci. S tretím sa museli uspokojiť už spomínaní vlaňajší víťazi z Čičaroviec. Nevyšiel ani tip poslanca Hacka Panónia tento rok odchádzala domov až s piatym miestom. Štvrté najlepšie halászlé uvarili "apolláci". Poslanec Bukó, ktorý nechcel porote prezradiť, čo do vývaru pridal, skončil so svojím tímom ako predposledný. Ale hanbiť sa nemusí, aj jeho bolo skvelé . Hneď pred ním sa ušlo miesto družstvu michalovského hotela Družba, čo by už hádam len mali byť nejakí odborníci na varenie. Nováčik z Integry skončil ako štrnásty a tím Slovenského rybárskeho zväzu si pripísal magickú trinástku.
Pekné je, že už po vyhodnotení sa pri magistrátnickom stole pre hostí začalo vo veľkom špekulovať o nasledujúcom ročníku. Ako vieme z kuloárov, už roky primátor túži dať súťaži nadregionálny cveng, ale zatiaľ to nevyšlo. Jeho posledný nápad však až taký ťažko zrealizovateľný nie je vytvoriť tímy zo všetkých zemplínskych magistrátov. Vidieť pri kotlíku primátora Michaloviec Jozefa Bobíka, Humenného Vladimíra Kostilníka, Sobraniec Štefana Staška a Sniny Mariána Kníža (ako vieme, obaja sú poľovníci, ale či aj rybári...) alebo takého Dušana Poľackého z Trebišova by bolo určite celkom zaujímavé. A ešte zaujímavejšie to, ako by obhájili svoje vlajky. Čo vy na to páni primátori? O rok možno dovidenia na ďalšom ročníku súťaže vo varení halászlé, ktorý sa mimochodom bude niesť v znamení magickej sedmičky.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
