udalosť, pretože v povojnových rokoch v Čechách a na Morave bolo už síce vybudovaných niekoľko moderných ľudových hvezdární, ale na Slovensku nebola ani jedna. Na konferencii astronomických pracovníkov v Radhošti sa v tom istom roku dokonca rozhodlo, aby tunajšia hvezdáreň bola vybavená ako hvezdáreň prvého typu, t. j. s krajskou pôsobnosťou. Nové zariadenie začalo činnosť so skromným vybavením, veď hlavné náradie astronómov - astronomický ďalekohľad typu Cassegrain, mali zo začiatku humenskí hvezdári iba zapožičaný. Do skromnej výbavy vtedy ešte patril malý hľadač komét a nástenná mapa hviezdnej oblohy. Za viac ako päťdesiat rokov urazili kus cesty a dnes sa môžu pochváliť nielen kvalitnou výbavou, ale aj pozorovacími výsledkami a kľudne ich možno zaradiť medzi európsku špičku.
Humenskí priekopníci hviezdneho sveta
Vedením hvezdárne bol v začiatkoch poverený Ján Očenáš. V prvých rokoch musel zápasiť s mnohými problémami, najmä s nevyhovujúcimi priestormi pre pozorovania. Nenechal sa však odradiť. "Preslávil sa svojou horlivosťou. S prenosným ďalekohľadom organizoval verejné pozorovania v obciach, na školách a závodoch Východného Slovenska. Zakladal astronomické krúžky a radil záujemcom o astronómiu i z iných kútov Slovenska, ako postupovať pri zriaďovaní krúžkov a ľudových hvezdární," povedal súčasný riaditeľ hvezdárne Igor Kudzej.
V rokoch 1958 až 1960 sa Očenášovi podarilo presadiť aj nadstavbu hvezdárne na starej budove vtedajšieho Okresného národného výboru. Postavila sa kupola s priemerom 4 metre, kancelárie, prednášková miestnosť a ďalšie priestory. Humenský astronomický priekopník sa však nepreslávil iba svojou hviezdnou osvetou. "Neustále vyrábal malé šošovkové ďalekohľady. Bol výborný výskumník - pozoroval Slnko, rôzne druhy zatmení, premenné hviezdy, kométy a prelety umelých družíc Zeme. Za svoju prácu bol ocenený mnohými odbornými inštitúciami," doplnil Kudzej.
Výsledky Očenášových pozorovaní sú dodnes v archíve hvezdárne. Jeho nasledovníkom bol Koloman Berenyi, ktorý sa v širokej verejnosti preslávil najmä "putovaním" po sídliskách mesta s prenosnými ďalekohľadmi. Praktizoval tak verejné pozorovania pre mládež a bežných obyvateľov mesta.
MEDZITITUL: Vesmír nielen na oblohe
Paralelne so zmenami spoločnosti prechádzala transformáciami aj hvezdáreň. Svojimi súčasnými aktivitami zaujala popredné postavenie v kultúrnom a spoločenskom živote nielen v regióne, ale aj na Slovensku. Svojou nápaditou činnosťou vie zaujať mladých ľudí, z ktorých robí šikovných astronómov. "Súčasťou práce hvezdárne sú každoročne poriadané vedomostné súťaže Čo vieš o hviezdach, výtvarné súťaže Vesmír očami detí, celoslovenský seminár Ziro, pozorovateľské expedície Variable a Perzeidy a stále narastajúci počet astropraktík. Okrem tradičného pozorovania Slnka, sa hvezdáreň zapája do medzinárodných pozorovateľských programov v rámci pozorovania premenných hviezd a meteorov," uviedol Kudzej. V rámci výchovy mladých pozorovateľov premenných hviezd stále významnejšie napomáha aj Astroklub pri Gymnáziu v Snine.
Hviezdny život, to nie je len neustále pokukávanie do ďalekohľadu. "Pravidelne organizujeme pešiu turistiku, alebo cykloturistické výlety, počas ktorých najazdíme aj tristo kilometrov. Napriek náročným trasám je večerný a nočný čas vždy zameraný na teleskopické pozorovanie dostupných astronomických objektov," doplnil riaditeľ hvezdárne.
V hviezdnej turistike došli až tak ďaleko, že pred dvomi rokmi pripravili prvý medzinárodný cyklistický track. "Ten smeroval z Astronomického observatória Kolonické sedlo cez Starinu - Ruské sedlo do Roztok Górnych, kde už našich cyklistov čakali Poliaci zo Sanoku. Do Roztok Górnych sme "krútili" preto, že sa tam nachádza jediná astronomická pozorovateľňa v poľských Poloninách. Za zmienku stojí aj úspešná akcia s názvom Dni astronómie v Sanoku, kde pracovníci hvezdárne uskutočnili deväť verejných pozorovaní Slnka, objektov nočnej oblohy a sedem prednášok pre viac ako 1400 návštevníkov," poznamenal I. Kudzej.
MEDZITITUL: "Hviezdy budúcnosti" sú humenským astronómom naklonené
Humenskí hvezdári aj napriek dobrým podmienkam nezaspali na vavrínoch a vo svojej práci napredujú ďalej. Svedčí o tom aj veľký medzinárodný projekt, do ktorého sa pustili s poľskou stranou. Ide o niekoľkodňové odborné pobyty, ktoré sú určené aj pre širokú verejnosť. Projekt je dotovaný sumou 33-tisíc Eur z fondov Európskej únie a jeho cieľom je podporiť špecializovaný cestovný ruch. Humenčania však pripravujú ešte jednu lahôdku. "Je to Dom medzinárodnej spolupráce a planetárium. Jeho výstavbu sme začali v roku 1988, ale o tri roky, po ukončení hrubej stavby ju kvôli reštitučnému sporu na chvíľu pozastavili. V súčasnosti už práce pokračujú ďalej," povedal spokojne Kudzej.
Dokončenie stavby komplikuje neustále zháňanie peňazí z rôznych fondov a nadácií. Humenskí hvezdári sú však optimisti a dúfajú, že sa im planetárium podarí už čoskoro dostavať. Zatiaľ majú hotovú jednoposchodovú podpivničenú budovu s desiatimi miestnosťami a terasou. Budova je organicky prepojená s prístavbou planetária, ktorú tvorí univerzálna prednášková sála, vstupný vestibul a miestnosti planetária s priemerom 8 m, pod ktorými je plánovaná oddychová miestnosť pre návštevníkov.
MEDZITITUL: Poklad z Odessy
Pod patronátom hvezdárne je aj preslávené Astronomické observatórium v Kolonickom sedle, ktoré funguje ako jej vysunuté pozorovacie stredisko. Práve tam sa nachádza srdce humenských astronómov - špeciálny ďalekohľad s názvom Vihorlatský národný teleskop. Humenčania ho dostali do daru od observatória v ukrajinskej Odesse. Pre tunajších astronómov je to poklad, ktorý je navyše umiestnený na optimálnom mieste. "Na Kolonickom sedle je ideálna astroklíma, čiže vynikajúci pozorovací horizont, absencia bočného svetla, čistá a priehľadná atmosféra a dostatok pozorovacích nocí," dodal na záver Kudzej.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
