Rakúskom, Španielskom, Francúzskom a Poľskom sa včera skončila záverečnou tlačovou besedou. Okrem riaditeľa Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia PZ Michala Borgulu na nej skúsenosti zo spoločnej aktivity tlmočili aj styční dôstojníci Rakúska, Nemecka a Ukrajiny.
„Ide o vôbec prvú aktivitu na slovensko-ukrajinskej hranici, ktorej sa zúčastnili aj policajti z krajín Európskej únie. Deväť našich kolegov zo zahraničia naberalo skúsenosti zo slovenskej reality priamo v teréne - na hraničných priechodoch, železničných priecestiach aj na tzv. zelenej hranici," uviedol pre KORZÁR Michal Borgula. Ako dodal, deviatka cudzincov si vyskúšala výkon služby v spolupráci so slovenskými kolegami v Čiernej nad Tisou, Petrovciach a Vyšnom Nemeckom. „Ich aktivity boli zamerané najmä na odhaľovanie falšovaných, resp. pozmenených cestovných dokladov, odcudzených vozidiel a nelegálnych migrantov. Mali k dispozícii všetky informácie a tak ako naši policajti sa aktívne zapájali do ochrany hraníc," vysvetlil M. Borgula.
Podľa jeho slov mala akcia skôr preventívny ako represívny charakter, lebo počas spoločného výkonu služby policajti nezaznamenali vyšší nápad trestnej činnosti na hranici. „Bolo to skôr o naberaní nových skúseností pre obe strany ako aj o získavaní nových. Zároveň sme si uvedomili dôležitý moment - že už nie sme zodpovední len za svoju hranicu, ale de facto už za vonkajšiu hranicu Európskej únie, ktorej členom sme sa stali 1. mája. Naviac, bola to prvá spoločná operácia Slovenska a ďalších šiestich krajín únie, ktorá začína prinášať zmenu kvality našich vzťahov. Je to zároveň dobrá škola pre našich európskych kolegov - je totiž iné hovoriť o ukrajinsko-slovenskej hranici z Bruselu a iné vidieť tých 98 kilometrov, plných problémov naživo," povedal šéf hraničnej polície.
Podľa jeho slov kolegov z iných krajín na hranici prekvapila len jediná vec. „Nejde o technické zabezpečenie alebo podmienky, ako by možno mnohí predpokladali, hoci aj v tomto smere vieme o istých rezervách. Najviac ich prekvapilo, aký zložitý terén hranica predstavuje a uvedomili si, že ustrážiť ju vôbec nie je jednoduché," podotkol M. Borgula.
Ako nás informoval, súčasťou dvojtýždennej aktivity bolo aj vzdelávanie, ktoré absolvovalo 36 ukrajinských policajtov. „Ich lektormi boli nemeckí odborníci z Centra pre ochranu hranice v Berlíne, predmetom školenia bolo odhaľovanie falšovaných dokladov, pašovaných áut a nelegálnych migrantov," povedal M. Borgula. Okrem školenia Nemci Ukrajincom pomohli aj darovaním 36 prístrojov, ktoré im môžu pomôcť pri práci - ide o sadu troch druhov lámp, ktoré umožnia odhaliť až 90 percent falzifikátov dokladov.
Podľa slov rakúskeho policajného atašé Reinera Bierbaumera, ktorý na Slovensku pôsobí už od roku 1999, Slovensko pri ochrane hranice v posledných rokoch výrazne pokročilo a jej bezpečnosť sa zvýšila. „Verím, že nebude mať problém stať sa v plánovanom termíne súčasťou Schengenu a už dnes ho považujeme za bezpečnú krajinu. Aj napriek tomu, že tlak nelegálnych migrantov je stále silný - to je však fenoném tejto generácie, ktorý sa týka všetkých hraníc s úniou - podobná situácia je napríklad v Taliansku, ktoré má veľmi dlhú morskú hranicu," povedal. Ako k tomu poznamenal Michal Borgula, počet nelegálnych migrantov sa oproti porovnateľnému obdobiu roka znížil o dvetisíc a polícii sa podarilo rozložiť 15 organizovaných skupín, kým vlani len jedinú. „Aj to dokazuje, že situácia na hranici sa zlepšuje," skonštatoval.
Práve ukončená spoločná ochrana hranice bola podľa neho prvou lastovičkou, po ktorej možno prídu ďalšie. V rovnakom čase čosi podobné prebiehalo na maďarsko-ukrajinskej hranici. „Ako je známe, v roku 2006 sa staneme súčasťou Schengenu a podobné aktivity sú jednou z možností, ako získať čo najviac informácií a skúseností, aby sme na to boli čo najlepšie pripravení," dodal na záver.
Autor: rok
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
