sa do nich prisťahuje. Tieto mestá sa preto pomaly vyľudňujú.
Najväčšiu stratu zaznamenalo Humenné - za posledných šesť rokov sa rozhodlo z mesta odísť 3871 ľudí, pričom sa doň prisťahovalo len 2469. Humenné tak od roku 1998 prišlo až o 1400 obyvateľov. Snina za rovnaké obdobie stratila takmer 600 ľudí. Negatívnu bilanciu sťahovania majú dlhodobo aj Medzilaborce. Skutočné rozmery vysťahovalectva sú však oveľa väčšie, pretože tieto čísla nezahŕňajú tých, ktorí odišli za prácou, ale nezmenili si trvalé bydlisko.
Podľa sociológa Pavla Marchevského z Ústavu pre výskum verejnej mienky pri ŠÚ SR v Bratislave sťahovanie ukazuje na atraktívnosť daného mesta či regiónu. Ľudia za normálnych okolností majú vždy snahu sťahovať sa z neatraktívnych oblastí do atraktívnejších. Neatraktívnosť regiónu je spojená najmä s nedostatkom pracovných príležitosti a nízkymi mzdami. „Na väčšine Slovenska prevláda trend sťahovania ľudí z vidieka do miest, čo so sebou prináša vyľudňovanie obcí. Tam, kde je vysoká nezamestnanosť - ako v okresoch Humenné, Snina a Medzilaborce - sa však už dlho vyľudňujú aj mestá," hovorí sociológ.
Vysťahovalectvo v hornozemplínskch mestách takmer celkom umŕtvilo trh s bytmi. Na predaj je veľa prázdnych bytov, dopyt po nich je však minimálny napriek tomu, že ich ceny stále klesajú. „Ponuka je relatívne vysoká, kúpna sila je však slabá, hoci cena bytov ide stále dole. Preto sa naša firma ani nevenuje sprostredkovaniu predaja bytov. Trh úplne pokryjú inzeráty v novinách," potvrdzuje majiteľ jednej z mála humenských realitných kancelárií. V Snine dokonca nepôsobí ani jedna realitka. Trend vyľudňovania miest v Hornom Zemplíne je výrazný od polovice deväťdesiatych rokov a miestne samosprávy už dlhšie hľadajú možnosti, ako udržať ľudí doma. Stavili na budovanie priemyselných parkov, do ktorých sa snažia prilákať čo najviac investorov. Očakávajú, že tí vytvoria stovky nových pracovných miest.
V Humennom je pre investorov pripravený priemyselný park Guttmanovo s rozlohou 5 hektárov, ktorý mesto tento týždeň prevezme od zhotoviteľa. V areáli začne vyrábať dánska firma Tytex a nemecký Muller Textille. Po ich príchode zostane neobsadená ešte polovica parku, ale záujem o pôsobenie prejavili aj ďalšie firmy. „Mesto musí byť developerom, teda musí vytvárať priaznivé hospodárske prostredie. Okrem iného to znamená vypracovať dobrý územný plán, ponúkať voľné plochy na veľtrhoch, bývanie odborníkom, zvyšovať podiel služieb v miestnej ekonomike, zlepšovať infraštruktúru...," povedal primátor Vladimír Kostilník.
Budovanie miestneho priemyselného parku pripravujú aj v Snine, odkiaľ sa od roku 1998 odsťahovalo 1625 obyvateľov. Mesto minulý týždeň odovzdalo žiadosť o príspevok z eurofondov na projekt rekonštrukcie výrobných hál. „Dvaja investori sú už nakontrahovaní, intenzívne rokujeme s ďalšími, ktorí prejavili záujem. Pripravovaný priemyselný park má potenciál na vznik až tisíc pracovných miest," hovorí sninský primátor Marián Kníž.
Oveľa lepšia situácia v migrácii obyvateľstva je na juhu Zemplína. Michalovce si za svoj nový domov zvolilo za posledných šesť rokov viac ako 13-tisíc ľudí, pričom sa odtiaľ odsťahovalo len niečo vyše štyroch tisíc. „Je to aj výsledok dobrej komunálnej politiky," myslí si primátor Jozef Bobík.
V Michalovciach však už dlhšie pôsobí niekoľko dominantných zamestnávateľov, ako japonská Yazuki, nemecký BHS či talianske Kerko. Podľa primátora začne v budúcom roku v michalovskom priemyselnom parku vyrábať nemecký Gronbach prostredníctvom dcérskej spoločnosti Michatek. V prvej etape zamestná viac ako 100 ľudí.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
