malých domčekov sa do neba týči len jediná kostolná veža s dvojitým krížom. V dnešných časoch, keď po obciach rastú kostoly ako huby po daždi a aj vo vyslovene malých dedinách ich narátate aspoň dva, vec dosť nezvyčajná. Žeby tu žili len grécko katolíci?
"Kdeže," smeje sa starosta obce Andrej Marcin a dodáva: "To len ľudia sa naučili tolerancii, dnes všetci chodia do jedného kostola a nikto sa nesťažuje. Pritom grécko- katolíkov a rímsko katolíkov tu máme skoro rovnako okolo 40 percent a máme aj evanjelikov a iné vierovyznania. V minulosti boli snahy vybudovať tu nový kostol, ale išlo len o niekoľko nespokojencov a ich aktivity nenašli odozvy u zvyšku dediny." Nesporne aj vďaka tejto zvláštnej tolerancii neubúda z obecnej kasy zbytočných peňazí a tie sa môže využiť na iné účely. Nečudo potom, že dedina sa môže pochváliť kompletnou infraštruktúrou, nechýba jej ani pre okolité obce nedosiahnuteľná kanalizácia či "čovka".
"Plyn sme zaviedli ešte v roku 1991, potom sa začal budovať vodovod. Trochu dlhšie to trvalo pri kanalizácii, ktorú sme stavali skoro desať rokov a stála okolo 30 miliónov korún. Neviem, či sme mali také šťastie, ale väčšinu financií sme získali od štátu. A to za nami nikto nestál," potmehúdsky poznamená Andrej Marcin.
Nuž, okolité dediny, ktoré nestihli nasadnúť na vlak, keď ešte štát dával financie na vylepšovanie imidžu, môžu Dvoriančanom len v tichosti závidieť. "Každý vkladá do niečoho iného, my dávame kapitál do budúcnosti. Práve kompletná infraštruktúra môže v budúcnosti do obce prilákať nových obyvateľov. Naviac, napriek trochu excentrickej polohe cez našu dedinu chodia všetky možné autobusové spoje a pravidelne. Odtiaľto sa dostanete na všetky smery od Trebišova počnúc, cez Michalovce, Vranov, Spišskú Novú Ves. Naši ľudia si na to zvykli a kvitujú to," vysvetľuje starosta. Vylepšovanie podmienok v dedine však týmto ani zďaleka nekončí. Najnovšie sa obci podarilo získať z Európy peniaze na chodníky. Na rozdiel od minulosti sú povykladané zámkovou dlažbou. Náhodný návštevník dediny si to musí ihneď všimnúť. "Ešte zostáva dorobiť polovicu dediny, aby to vyzeralo, ako má," hovorí starosta.
Dvorianky sa však nestali známymi len vďaka tomu. V okrese ich preslávili najmä rôzne druhy regionálnych a nadregionálnych výstav, čo je na takú malú dedinu dosť prekvapujúce. Každoročne sa tu organizujú výstavy psov, na ktoré prichádzajú chovatelia nielen zo Slovenska, ale aj zo zahraničia. Aby bol obrázok kompletnejší, robia sa tu aj tzv. "špeciálky" pre niektoré rasy. Tradičné sú aj parkúrové preteky a pred dvoma rokmi tu odštartovali novú tradíciu - výstavy hovädzieho dobytka, kde sa podobne ako pri psích zbiehajú chovatelia z celého východu republiky. Okrem toho tu v jesennom období pripravujú výstavy ovocia a zeleniny, ktorých kvalita už tiež presiahla hranice okresu. "Chodia k nám pestovatelia z Vranova nad Topľou, Trebišova, Kráľovského Chlmca aj Michaloviec," hovorí starosta. Otázka znie, ako je možné, že čulá výstavná činnosť, typická skôr pre väčšie mestá, môže fungovať v malých Dvoriankach. "Podobne ako všetko, aj toto je o ľuďoch z našej dediny pochádzajú mnohí chovatelia, ktorí si zachovali istý lokálpatriotizmus a rozhodli sa začať organizovať výstavy u nás. Keďže mnohé majú už dlhoročnú tradíciu, asi sa im tu páči a sú spokojní," myslí si Andrej Marcin.
Práve kvôli výstavám Dvorianky snívajú o vybudovaní areálu, ktorý bude slúžiť vyslovene na tento účel. Ako nám prezradil starosta, mal by vyrásť v okolí súčasného futbalového ihriska, kde sa výstavy konajú teraz. "V súčasnosti pripravujeme štúdiu tohto športovo rekreačného areálu jeho súčasťou bude plocha na výstavy psov aj parkúr, strelnica a všetko, čo si výstavná činnosť vyžaduje. Dostali sme na ňu financie zo Slovenskej agentúry životného prostredia a do konca roka bude hotová. Podľa našich odhadov by areál mal stáť okolo 7-10 miliónov korún a o projekte chceme rokovať aj s Košickým samosprávnym krajom, ktorý by nám ako partner mohol pomôcť," vysvetľuje starosta. Apropó, zabudol nám prezradiť, že práve vďaka výstavám vlani Dvorianky získali od Slovenskej agentúry životného prostredia a Spoločnosti pre obnovu dediny titul Dedina roka, ktorý sa udeľuje pod záštitou vlády a ministra životného prostredia.
Aj sám starosta je istým spôsobom perličkou na svojej stoličke už totiž sedí celých 26 rokov. Ako priznáva, kedysi sa peniaze pre dedinu získavali jednoduchšie. "Stačilo zájsť na ústredný výbor do Trebišova a šlo to. Dnes je to horšie kvôli každej korune musíte chodiť do Bratislavy až dovtedy, kým 'ich' neuchodíte," smeje sa. Na rozdiel od socíku sú nároky na starostu vyššie. "Zákony sa stále menia a keď chceme čosi pre obec získať, pomaly potrebujem právnické vzdelanie. Ale nesťažujem sa," dodáva na záver Andrej Marcin.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
