priebeh. Hoci v nej padlo 70-tisíc Slovákov, priamo zasiahla len najvýchodnejšie územie Slovenska, a to pomerne nakrátko. V jeseni uplynie od týchto bojov 90 rokov. Počas nich našli smrť tisícky vojakov z celej Európy. Sú pochovaní po desiatkach cintorínoch od Bardejova až po ukrajinsko slovenskú hranicu.
Ojedinelé miesto odpočinku majú vojnové obete v obci Osadné v Sninskom okrese. V pivničných priestoroch pravoslávneho chrámu sa nachádza hrobka, kde sú uložené pozostatky 1600 padlých v prvej svetovej vojne. "Je to veľmi neobvyklé, aby miestni ľudia vybudovali pre mŕtvych takýto objekt, všade inde sa pochovávali iba na cintorínoch. Neviem o podobnom prípade," hovorí historik Igor Slepcov z Vojenského múzea vo Svidníku. Krypta má svoju zvláštnu históriu, ktorá sa tiahne až do dnešných dní.
Hrobka pod chrámom
Krypta vznikla v období prvej československej republiky, keď miestni ľudia pozbierali pozostatky z okolitých hôr i z cintorínov, ktoré sa zakladali počas vojny. Kosti zbierali na trikrát v rokoch 1926, 1929 a 1934. Poukladali ich do veľkej vybetónovanej jamy. Ľudia z Osadného tým dosiahli to, že si nad hrobkou mohli postaviť kamenný chrám v ruskom štýle. Pravoslávni veriaci tak získali miesto na svoje obrady, hoci pravoslávna cirkev tu bola od čias Márie Terézie zakázaná.
Obnova krypty
Po druhej svetovej vojne ľudia na hrobku zabudli, do kostolov sa vtedy neinvestovalo, preto aj hrobka chátrala. Keď pred dvoma rokmi prišiel do Osadného čerstvý študent teológie Peter Soroka, krypta bola v zlom stave. Kosti vojakov boli porozhadzované v pivnici v zadnej časti chrámu, kde sa šírila pleseň a z vlhkých stien opadávala omietka. "Každú chvíľu hrozilo, že sa časť vnútra chrámu pri oltári prepadne dolu do hrobky," hovorí Peter Soroka.
Mladý kňaz začal rozmýšľať, ako zachrániť chrám a zároveň vrátiť pozostatky mŕtvych na dôstojné miesto. Postupne sa bez výsledku obrátil na niekoľko štátnych inštitúcií. Nakoniec napísal ruskému veľvyslanectvu v Bratislave. "Okamžite mi odpovedali listom, že majú o kryptu záujem. Nevedeli, že v Osadnom je toľko mŕtvych ruských vojakov," spomína Soroka. Čoskoro do Osadného prišiel prvý tajomník ruského veľvyslanectva Oleg Semionov a ponúkol finančnú pomoc pri obnove krypty. Soroka vypracoval s pomocou architektov projekt a vybraná humenská firma začala s prácami v septembri 2003. Do konca roka povynášali z pivnice zeminu, potom ju odizolovali a odvodnili. Nakoniec odstránili z hrobky staré betónové preklady a nanovo ju zabetónovali. "Ruské veľvyslanectvo nám sľúbilo 105-tisíc, nakoniec nám dali 274-tisíc, preto sme mohli urobiť ďalšie práce," hovorí Soroka.
Pribudla aj malá prístavba, ktorou sa do hrobky vchádza, nové schody a osvetlenie. "Po dokončení sa sem prišli pozrieť ľudia z Osadného, ktorí v hrobke nikdy predtým neboli," povedal.
Hľadanie mien
Kňaz v Osadnom sa neuspokojil so samotnou rekonštrukciou krypty. Trápilo ho, koľkí vojaci odpočívajú pod jeho chrámom, aké boli ich mená, odkiaľ pochádzali a akí starí pri Osadnom zomreli. Začal pátrať po archívoch, kronikách a matrikách blízkych obcí. Zašiel aj do Vojenského historického archívu v Trnave. "Zo všetkých dostupných záznamov vyplýva, že v krypte je uložených asi 1600 vojakov. Pôvodný nápis na stene chrámu hovorí o čísle 1025, ale pozostatky sa tam dávali aj dodatočne," tvrdí Soroka. Nakoniec sa mu podarilo zistiť mená 63 vojakov. Soroka pozná aj ich národnosť, vierovyznanie, dátum a miesto narodenia i deň ich smrti. Ide o príslušníkov vojsk ústredných mocností (Nemcov, Rakúšanov, Maďarov, Čechov, Slovákov, Srbov). Nenašiel však meno žiadneho mŕtveho z ruskej armády. "Ruskí vojaci nemali v prvej vojne identifikačné odznaky ani doklady. Ani samotní Rusi nezaznamenávali precízne počty a miesto padlých. Neskúmali to ani pred ich pochovaním. Preto údaje o nich neexistujú," vysvetľuje dôvod historik Igor Slepcov.
Ojedinelý pomník prvej svetovej vojny v Osadnom je v stále v rekonštrukcii. Soroka plánuje, že kryptu zakryjú plexisklom a v prednej časti miestnosti nainštalujú expozíciu so základnými popisnými údajmi vo viacerých jazykoch. "Vojaci, ktorí zomreli v tej nezmyselnej vojne ďaleko od domova, si to určite zaslúžia. Okrem toho do zabudnutého Osadného chodí stále viac turistov zo zahraničia. Mali by vedieť o tomto pietnom mieste," povedal na záver Peter Soroka.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín