šoférovanie. Tentorkát sme vyspovedali bývalého prednostu michalovského okresného úradu Vlada Jakuba, ktorý je dnes hlavným koordinátorom pre čerpanie financií z EÚ pri Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti.

1. Ako dlho máte vodičský preukaz a kto vás učil šoférovať?

- Bože, už ani nepamätám. (smiech.) Ale vážne, získal som ho hneď v osemnástich, takže ho nosím už 22 rokov. Robil som si ho v zime, v Moskve počas štúdia na vysokej škole. Autom, kde som získaval prvé ostrohy, bol starý moskvič pick up. Určite nezabudnem ani na nášho inštruktora, ktorý nás zasväcoval nielen do tajov jazdy za volantom, ale ukázal nám aj všetky moskovské krčmy. (smiech.) No, nielen krčmy, ale celú Moskvu, čo sa mi potom veľmi zišlo, keď som nastúpil na veľvyslanectvo. Perličkou je, že počas výučby som sa nestihol naučiť jednu vec používať ručnú brzdu pri jazde do kopca v Moskve totiž kopce nie sú! Ale dobehol som to potom doma na Slovensku.

2. Čo neznášate na iných vodičoch?

- Bezohľadnosť, vyplývajúcu z toho, že sa niekto priveľmi spolieha na silné auto. Ide ma roztrhnúť, keď vidím vodiča s deťmi v aute, ako si to šinie do neprehľadnej zákruty plnou rýchlosťou, alebo predbieha a riskuje zrážku s protiidúcim vozidlom.

3. Máte svoje vysnívané auto a cestu, ktorú by ste chceli absolvovať?

- Počas svojho života som stihol vymeniť niekoľko áut. Prvá bola tradičná Škoda 120, potom malý Fiat 127, neskôr som "presedlal" na športovú Samaru. Po nej som už zostal verný len značke Škoda, som taký zarytý "Čechoslovák". Mal som už Feliciu krátku aj Combi a teraz sa v práci vozím na Octavii. Keby som jej mohol povedať "moja" aj súkromne, bral by som to. Mojím snom je mať aj nejaký kvalitný "tereňák" a absolvovať s ním cestu po nejakom neprebádanom kúte sveta. Naposledy som to zažil na Sibíri - šoféroval som staručký gazík Niva, ktorý zožral 20 litrov na 100 kilometrov. (smiech.)

4. Patríte medzi cestných pirátov, alebo ste skôr opatrný vodič?

- Viem aj dupnúť na plyn, ale nie som hazardér. Keď sa dá, idem rýchlo, ale viem odhadnúť mieru rizika.

5. Aké máte skúsenosti s policajtmi? Platili ste už pokutu?

- Naposledy počas akcie Jastrab (smiech) - za predbiehanie cez plnú čiaru mi "vymerali" 500 korún. Najkurióznejšou pokutou boli určite tri pivá v plechovke, ktoré som musel obetovať, aby som "ukecal" ruského policajta - tvrdil, že som šiel rýchlo. Neuveríte, ale nepomohol ani diplomatický pas. Až pivo! (smiech.) Na Slovensku som zaplatil len za zlé parkovanie v Bratislave. Prišiel som na to, až keď mi doručili "pozdrav" a vtedy sa už nič nedalo robiť...

6. Mali ste už niekedy v minulosti nejakú dopravnú nehodu?

- Jediný krát, aj to nie mojou vinou. V Michalovciach mi nedal prednosť jeden rómsky spoluobčan, novú Feliciu som mal len pol roka - skončilo to pokrčenými plechmi, za opravu som zaplatil 60-tisíc korún, našťastie z havarijnej poistky. Neskôr som zistil, že ten chlap videl len na jedno oko. (smiech.)

7. Máte v aute zavesený nejaký talizman pre šťastie, ktorý vás ochraňuje v nebezpečných situáciách?

- Neverím na silu talizmanov, ale v aute sa obklopujem príjemnými a peknými vecami mám tam poukladané voňavky a fotky pekných žien. Kamaráti ma už za to neraz podpichovali.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín