politiky, od roku 1992 bola poslankyňou Federálneho zhromaždenia a neskôr Národnej rady SR. Po roku 1996 jej nedal spávať desaťdňový pobyt v Anglicku, kde ju zaujalo skvelé fungovanie tretieho sektora a prepracovaný systém pomoci zraniteľným skupinám obyvateľstva. Rodená Spišiačka, ktorej otec pred 40 rokmi zakotvil v sninskom Vihorlate, napriek skúsenostiam vo veľkej politike po odchode z nej nezostala v hlavnom sídle, ale vrátila sa na rodnú hrudu. V roku 1997 tu spolu s úzkou skupinou zanietencov založila nadáciu Pro futura. Už jej názov evokuje, kam smerujú jej aktivity. Sympatická dáma s jemným úsmevom, prezidentka nadácie Jozefína Obšitníková presne kopíruje názov, ako sama hovorí "maličkej" regionálnej nadácie pozerá dopredu...

"To, čo som pred rokmi videla vo Veľkej Británii ma oslovilo asi vtedy vzniklo aj moje rozhodnutie založiť nejaké občianske združenie alebo nadáciu, ktorá by sa venovala pomoci chudobným a sociálne odkázaným," spomína J. Obšitníková. Ako dodáva, šancu rozvíjať nadačné aktivity v Bratislave nevyužila, lebo sa považuje za lokálpatriotku a dobre vie, že najviac charity vždy potreboval a stále potrebuje práve východ republiky. "Naším pôvodným cieľom bol rozvoj Východoslovenského regiónu, ale z pôvodného zámeru nám kvôli finančným obmedzeniam zostala najmä charita. Počas svojej existencie sme totiž veľmi rýchlo prišli na to, že tunajší ľudia najskôr potrebujú pokryť svoje elementárne potreby a až potom s nimi môžeme pracovať aj na niečom inom. Ale neľutujem, myslím, že za tie roky sme pomohli ľuďom, ktorí to najviac potrebovali a zrealizovali sme aj niekoľko projektov iného ako sociálneho charakteru," myslí si.

Odrazovým mostíkom Pro futury do povedomia ľudí boli rekondično psychologické pobyty pre zdravotne postihnuté deti a rodiny zo sociálne slabého prostredia na Sninských rybníkoch. "Začínali sme s ľuďmi zo Sniny a blízkeho okolia, neskôr sa náš akčný rádius rozrástol na celý východ republiky. Súčasťou týždenných pobytov, ktoré by si tieto rodiny za normálnych okolností nemohli dovoliť, boli aj prednášky. Ľuďom sa to veľmi páčilo, žiaľ, túto aktivitu sme kvôli nedostatku financií museli prerušiť. Rovnako ako tento projekt, aj ďalšie výdajňa stravy pre dôchodcov či predškolské vzdelávanie rómskych detí, podporoval kedysi Krajský úrad," vysvetľuje. Vlastné zdroje nadácie sú totiž obmedzené, financie získava cez písanie projektov, ktoré sa realizujú len v istom čase.

Za mimoriadne úspešný považuje práve projekt vzdelávania rómskych detí. "Dvakrát týždenne sa časť priestorov našej nadácie premenila na škôlku, do ktorej chodilo 15 detí a pri ich výchove nám pomáhala aj rómska asistentka. Deti, ktoré takto zaškolené odchádzali do škôl, boli na tom oveľa lepšie ako tie, ktoré sa do projektu nedostali," hovorí prezidentka. Časť aktivít nadácia nasmerovala aj na zvyšovanie tolerancie medzi rómskou menšinou a majoritným obyvateľstvom. Keďže hľadí do budúcnosti, do projektu Sme tolerantní, ktorý podporila aj Nadácia otvorenej spoločnosti, zapojila najmä mladých ľudí. "Bola to séria pracovných seminárov a stretnutí na rôznych miestach Východného Slovenska, ktoré sme pripravili v spolupráci s inými mimovládkami, zameranými na rómsku menšinu. Mládežníci absolvovali spoločné sedenia s psychológom, ktorý usmerňoval ich diskusiu a tá veru, občas bývala aj konfrontačná. Majorita tvrdila: Robíme na vás! Rómovia zase: To nie je pravda, nemáme prácu! Postupom času každá strana korigovala svoj názor a spolu našli akúsi zlatú strednú cestu a zistili, že napriek všetkému im je spolu dobre. Vznikli tam zaujímavé priateľstvá a pokiaľ viem, niektoré trvajú dodnes je to dôkaz, že keď sa chce, všetko sa dá," podotkne J. Obšitníková.

Súčasťou charitnej činnosti nadácie sú aj rôzne zbierky na konkrétny účel za najväčší úspech prezidentka považuje zbierku na pomoc postihnutému Samkovi Andrejčíkovi zo Sniny, o ktorom sme už písali aj v našej prílohe Zemplín. "Bolo úžasné sledovať, ako Samkov osud pohol ľuďmi a pomerne rýchlo sa pre neho vyzbieral takmer milión korún na operáciu, ktorá mu umožnila chodiť. Keď po návrate z Nemecka, kde ho operovali, zastal s mamou vo dverách nadácie, bolo mi od radosti do plaču sú to tie krátke chvíle šťastia a zadosťučinenia, že to, čo robíte je správne a prináša to ovocie," hovorí prezidentka Pro Futury. Ďalším postihnutým chlapčekom, na ktorého sa zamerala teraz je Jožko Bajza z Kalnej Roztoky, ktorého vychovávajú jeho starí rodičia. "Ide o Rómov, ale sú to úžasní ľudia, ktorí by pre neho urobili všetko na svete. Tieto typy majú v sebe akúsi zvláštnu silu, fluidum, ktoré sa dotkne každého, s kým sa stretnú a nikoho nenechajú ľahostajným," myslí si Jozefína Obšitníková.

Pokiaľ ide o prácu s postihnutými deťmi, nadácia úzko spolupracuje s domovom sociálnych služieb a krízovým centrom Nádej, ktoré sídli len na dohodenie kameňom od budovy nadácie. "Chodia tam pomáhať naši sninskí dobrovoľníci najlepšiu spoluprácu máme s gymnáziom. Dobrovoľníkov však máme aj zo zahraničia získavame ich cez projekty NAFYM. Pred dvoma rokmi u nás bola na pol roka Španielka Eneida a pred pár týždňami u nás začala Nemka Jana Duprée. Počas polročného pobytu sa nevenuje len pomoci zdravotne postihnutým deťom, ale stretáva sa aj so svojimi rovesníkmi, spoznáva našu krajinu, tradície a jazyk ten jej zatiaľ robí problémy. Slovenčinu ju vyučujem ja a považuje ju za mimoriadne ťažkú. Ale viete čo? To isté hovorila Eneida a keď odchádzala, dokázala sa celkom dobre dohovoriť," vysvetľuje prezidentka.

Najnovšou aktivitou, na ktorú sa nadácia zamerala, je zriadenie Fondu pre chudobných ľudí a choré deti, do ktorého možno prispieť 1 percentom z dane. "Všade okolo nás sú ľudia, ktorí potrebujú pomoc. Mnohí z nás ich ani nevnímajú, sťažujeme sa na svoj osud, to že nemáme to alebo ono, ale mali by sme si uvedomiť, že sú stovky ľudí, ktorí sú na tom stokrát horšie. Našťastie, mnohí to už pochopili a prvých 16-tisíc korún z tohto fondu sme už rozdelili medzi tých, ktorí to najviac potrebovali na školské pomôcky dostalo peniažky 5 rodín zo Sniny, Humenného a už spomínaný Jožko Bajza z Kalnej Roztoky. Z tohto zdroja by sme chceli prispieť aj na vybudovanie rehabilitačného bazéna pre postihnuté deti v domove sociálnych služieb v Osadnom, na kúpu auta rodine s dvoma postihnutými deťmi v Zemplínskych Hámroch a na iné miesta," sníva prezidentka. Ako dodáva, za celé tie roky ju mrzí len jediná vec: "To, že z toho množstva žiadostí a niekedy doslovne volaní o pomoc, musíme vyberať. Snívam o neobmedzenom balíku peňazí, o slobode, ktorá by nám umožnila pomôcť všetkým, aby sme už nikdy nemuseli s ťažkým srdcom odmietať tých, ktorí nás potrebujú."

Autor: lyv

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín