(rok)
Osvienčim (po nemecky Auschwitz), v ktorom dokázala prežiť viac ako rok Gizela Lipovská, bol najväčším nemeckým koncentračným a vyhladzovacím táborom. Bol založený na Himmlerov rozkaz v apríli 1940 v blízkosti rovnomenného poľského mestečka. V marci 1941 prikázal Himmler vedľa kmeňového tábora postaviť druhý rozsiahlejší komplex, ktorý nazval Osvienčim II Birkenau (Brzezinka). Ten sa stal centrom masového vyvražďovania Židov. V marci 1942 v neďalekých Monoviciach zriadili tábor Osvienčim III, ktorý sa stal továrňou na výrobu syntetického kaučuku. K Osvienčimu patrilo aj 45 ďalších pracovných táborov.
V plynovej komore v Birkenau v septembri 1941 prvý raz vyskúšali na stovkách sovietskych zajatcov vražedné účinky cyklónu B. Neskôr tam boli postavené štyri veľké plynové komory, v ktorých mohlo byť denne zavraždených šesťtisíc ľudí. Podľa väčšiny zdrojov sa na týchto miestach prvá masová vražda Židov pomocou plynu uskutočnila 12. mája 1942. Od konca marca 1942 začali do tábora prúdiť židovské transporty z nacistami ovládaných krajín a zastavili sa až v júli 1944. Končili sa tam aj takmer všetky transporty z nášho územia. Podľa rôznych odhadov bolo v Osvienčime zmarených 1,2 až 1,6 miliónov ľudských životov prevažne Židov, ale aj Poliakov, Rusov a Rómov. Keď 27. januára vstúpila do tábora Červená armáda, našla tam 7650 vyčerpaných a chorých väzňov a veľa dôkazov o zločinoch, ktoré nacisti nestačili včas zničiť.
Osvienčim sa stal symbolom udalosti, ktorá pretrhla kontinuitu morálnych a duchovných dejín Západu. Nemecký mysliteľ Theodor Adorno to zhrnul do metafory, že po Osvienčime už nie je možné písať básne. Podľa Imre Kertésza, nositeľa Nobelovej ceny za literatúru, je Osvienčim "nulovým bodom dejín", od ktorého musia ľudia začať celkom odznova hľadať všeobecne platné hodnoty.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
