pokyn predsedu vlády Vojtecha Tukyho a do konca roka bolo do vyvražďovacích centier v Poľsku vyvezených asi 58 tisíc ľudí. Slovensko bolo v celej Európe jediným, Nemeckom priamo neokupovaným štátom, ktorý vlastnými administratívnymi a mocenskými prostriedkami uskutočnil odsun veľkej časti svojich Židov. Tieto deportácie boli logickým vyvrcholením procesu, ktorý začal v roku 1938 porušovaním politických, občianskych a ľudských práv židovského obyvateľstva. Dôležitým faktorom bolo, že Nemci nevznášali žiadny nárok, pokiaľ išlo o majetok Židov, ktorý sa tak stal pre niektoré vrstvy slovenského obyvateľstva lákavou korisťou.
Potom, čo Vatikán upozornil slovenskú katolícku vládu na pravý účel "presídlení", sa deportácie zastavili. Obnovili sa však v októbri 1944 po príchode nemeckej armády na Slovensko. Tentokrát s pomocou nemeckých jednotiek SS bolo vyvezených ďalších 12 až 14-tisíc osôb. V tejto druhej vlne po nemeckej okupácií smerovala do Osvienčimu aj Gizela Lipovská. Celkovo teda bolo zo Slovenska deportovaných približne 70-tisíc Židov, kataklizmu prežilo necelých tri tisíc.
Autor: rok
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
