Nábytok pre primátora a viera v samosprávnu demokraciu
Priestory sekretariátu michalovského primátora sa zariadia novým nábytkom za 650-tisíc korún. Takúto sumu na tento účel totiž jednomyseľne schválili
Mira Kováčiková
Externý prispievateľ
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
poslanci mestského zastupiteľstva koalícia i opozícia vospolok. Podľa samosprávnych politikov sú priestory magistrátu málo reprezentatívne a reprezentovať predsa treba. A to sa nedá dvadsaťročným nábytkom! Aj človeku, ktorý v živote nekupoval ani stoličku, však je jasné, že za takéto peniaze sa dá kúpiť poriadne luxusné vybavenie. Písať o tom ešte aj komentár je zradné, pretože hrozí skĺznutie do lacného novinárskeho populizmu. Nejde však o tak zložitý problém, aby niektoré súvislosti tohto rozhodnutia neboli bez pochybností.
Tento krok je len jednou z mnohých ilustrácii toho, ako sa na Slovensku trestuhodne spravujú verejné peniaze. Samospráva výnimkou nie je ani michalovská, využije každú príležitosť, aby sa posťažovala, ako málo zdrojov decentralizuje pre ňu zlý štát. Keď si však môže dovoliť nábytok za také peniaze, nepotrebuje už ani korunu.
S reformou verejnej správy prechádza na samosprávu aj viac zodpovednosti. Preto namiesto nadávania na štát je nútená robiť aj nepopulárne opatrenia rušiť materské a základné školy, redukovať výdavky na chod mestských organizácií, zvyšovať cestovné v mestskej hromadnej doprave... Každá redukcia výdavkoch na občanoch je však legitímna až vtedy, keď sa začne v prvom rade šetriť na prevádzkových nákladoch úradu. To znamená menej
úradníkov, menšie platy i bežný nábytok v kanceláriách. Inak nemá nikto z magistrátu morálne právo žiadať úspory na občanoch mesta.
V kontexte kapitálových investícii, ktoré by okamžite potrebovali Michalovce nutnejšie - viď chátrajúci zimný štadión, roky rozostavaná tržnica, podvyživené školstvo, rozbité prístupové cesty k obytným domom atď. - ako luxusný nábytok v primátorovej kancelárii, je 650-tisíc určite smiešna suma. Ide však o princíp. Môže potom niekto veriť, že samosprávnym politikom ide o verejný záujem? Ten, komu ide o blaho ľudí, vydrží aj so starým nábytkom a nebude žmýkať chudobné východoslovenské mesto. V opačnom prípade riskujeme stratu dôvery v politikov, ktorá sa ľahko premieňa v stratu dôvery v samosprávnu demokraciu ako takú.