prišlo na Slovensku k uvoľneniu štátneho monopolu na ich šírenie a po vzore západných demokracií náš domáci mediálny trh obsadili súkromné tlačové, rozhlasové a televízne spoločnosti. S novými médiami prišli aj nové šance pre mladých a ambicióznych reportérov, redaktorov či spravodajcov. Do tejto skupiny sa pred 5 rokmi zaradil aj humenský rodák, dnes úspešný redaktor spravodajstva TV JOJ, len 26-ročný Ľuboslav Choluj, ktorého preslávil incident s dvojitým expremiérom Mečiarom. Zemplínskemu denníku KORZÁR poskytol rozhovor.

Ako dlho už pracuješ pred TV kamerou a čo všetko tomu predchádzalo?

- Všetko sa začína na východe..., ako hovoril môj nebohý dedko. Mal pravdu, ako vždy. Začal som v humenskej televízii, nebol to začiatok novinársky, ale skôr asistentský. Zúčastňoval som sa ako "pomocník" kamery a zvuku pri natáčaní Mestského zastupiteľstva. Dodnes si pamätám prvé hádky humenských poslancov, ale aj kolegov z televízie.

Ak sa vrátime v spomienkach do čias spojených s tvojim detstvom v Humennom, čo si pri vyslovení "krásne chvíle detských čias" predstavíš ako prvé?

- Predstavujem si vždy, lebo neustále myslím na Humenné. Detstvo bolo nádherné. Od pohľadu z kuchynského okna na amfiteáter, až po hokej na bránky, ktoré sme si so susedmi urobili. Občas myslím aj na to, ako som sa zasekol vo výťahu a musel prísť domovník pán Burian otvoriť mi výťah medzi 4. a 5. poschodím (smiech). Bol som ako každé dieťa - živáň.

V ktorých humenských školách si drel lavice? A čo na seba z tých čias prezradíš?

- Neviem, či som mal výhodu, alebo nevýhodu, no do materskej škôlky som chodil na Duchnovičovu ulicu. Riaditeľku tam robila moja mamička. Tak si to viete predstaviť. Vedela o všetkom, aj o dobrom, aj o... Na základnú školu som chodil tiež na Duchnovičovu ulicu. Od materskej škôlky je vzdialená len 20 metrov, takže si viete predstaviť, keď sa na ulici stretnú dve riaditeľky. Čo a kto asi môže byť témou ich rozhovoru?! Keď som prišiel domov, bol som "riadne" informovaný - niekedy aj o veciach, ktoré som neurobil. Tak som odišiel študovať do Košíc. Na konzervatóriu som študoval dva roky, potom som zmaturoval na Obchodnej akadémii a momentálne študujem na Filozofickej fakulte v Prešove odbor masmediálne štúdie.

Všetkým hosťom dávame otázku čím bolo pre nich výnimočné obdobie dospievania? Trápil si svoje okolie a blízkych?

- Pubertálny vek bol v mojom prípade veľmi búrlivý. Prvé dievčatá, skúsenosť s alkoholom, cigarety, diskotéky, rôzne párty a prvá láska. Na toto obdobie spomínam rád, je to, ako keby ste objavili nejaké nové chutné jedlo a rýchlo sa chcete z neho poriadne nasýtiť. Najprv sám a potom sa podelíte aj s kamarátmi a neskôr aj s kamarátkami.

Aj keď v Bratislave bývaš a pracuješ už dva a pol roka, nepochybujem, že sleduješ aj dianie na východe. Ako vnímaš zmeny v rodnom kraji? Ako často prichádzaš do Humenného?

- Naposledy som bol v Humennom, keď mi zomrel kamarát z partie. Aj tak som toho veľa videl. Centrum sa zmenilo, aj ľudia. Moja generácia už nechodí tak často na kávu - tam, kde sme sa stretávali pravidelne. Väčšina je už doma s deťmi a možno sledujú spolu s manželom Jojku doma z gauča (smiech). V Humennom som nebol rok. Ale do konca roka určite prídem a na mesto sa pozriem aj vo večerných hodinách.

Kedy u teba padlo rozhodnutie budem televíznym redaktorom?

- Pred piatimi rokmi. Presťahovali sme sa z Humenného do Prešova. Začal som v Rádiu Flash, oddrel som si večerné vysielanie, ale aj ranné. Začal som sa neskôr venovať športu a dostal som aj prvú reláciu. Volala sa Time Out. Bol to pre mňa nesmierny zážitok a také malé zadosťučinenie.

Kde si pred nástupom do JOJ-ky pracoval?

Potom som pôsobil aj v Slovenskom rozhlase. Keď vznikla v Prešove lokálna televízia TV VEGA, stal som sa tam po čase šéfredaktorom. Prispieval som do TV Global. Bol som taký redaktorský šéfredaktor... Mapoval som všetko. Od Krajského úradu v Prešove, až po život rómskych komunít vo Svinej, Jarovniciach...atď. Tak som prešiel priamo do Košíc - do TV Global, kde som bol dva roky. Podmienky sa zmenili. Našiel som tam všetko, čo je s prácou žurnalistu spojené. Od skvelého šéfredaktora Rolanda Kubinu, ktorý je teraz aj šéfom spravodajstva v Jojke, až po profesionálne technické podmienky. Tak prišla Jojka a stretnutie s Vladimírom Železným. Po osobnom rozhovore s ním som vedel, že v tejto televízii chcem pracovať. Pred oficiálnym nástupom som však absolvoval stáž v českej TV NOVA. A odišiel som do Bratislavy spoznať veľký svet... Momentálne pracujem ako redaktor domáceho spravodajstva, ale aj ako moderátor správ v našich Raňajojkách. Pripravujem aj materiál k utorkovému rannému vysielaniu, ktoré sa zaoberá EÚ.

Môžeš si spomenúť na nejakú výnimočne adrenalínovú reportáž?

- Viem, kam mierite, ale o Mečiarovi nechcem hovoriť. No podarilo sa nám zachytiť s kamerou pád mladého muža, ktorý spadol z 5-teho poschodia. Nebolo mi vtedy všetko jedno. Prvýkrát som pocítil na vlastnej koži, ako praskajú kosti a aká rýchla môže byť smrť. Celú reportáž som odsledoval a pri písaní príspevku ma ešte hodinu potom zalieval studený pot.

Už ťa niekedy "poctil návštevou" redakčný škriatok?

- Raz. Bolo 20-minút pred pol ôsmou, teda tesne pred vysielaním našich Novín. Vtedy vypadol prúd a mne sa stratil text z obrazovky na počítači. Vedel som, že ak nenabehne do piatich minút, tak materiál nestrihnem. Nabehol, ale text nebol uložený celý..., tak sa to odvysielalo na nasledujúci deň.

Čo pre teba znamená tvoja práca?

- Všetko. Je to pre mňa život, láska, niekedy šport, ale aj kultúra. Som rád, že som si ju vybral a stále ma baví. Je kreatívna a v príspevkoch máme veľa možností ukázať divákom, prečo je naše spravodajstvo dynamickejšie, lepšie, sledovanejšie ako v iných televíziách. V šotoch nám dáva šéf voľnú ruku. Do reportáže môžeme zakomponovať aj hudbu, či úryvok z filmu, ak sa to tam samozrejme hodí.... No a je to neustále sebavzdelávanie a spoznávanie nových, zaujímavých ľudí.

Ktoré témy "robíš" najradšej a "najneradšej"?

- Najradšej robím témy, ktoré pomôžu ľuďom, neskôr mi zavolajú a povedia: Ďakujem, pán redaktor. To je to najkrajšie na mojej práci. Nerád robím smrť v akomkoľvek slova zmysle, ale aj to je náš chlebíček.

Máš vo svojej práci nejaké vzory?

- Šéfa.

Aký je tvoj vzťah k športu? Ako relaxuješ, ak máš voľný čas?

- Máme televíznu futbalovú partiu. Vybúrim sa na futbale v telocvični. Teraz nás čaká mediálny turnaj v Trenčíne, tak uvidíme. Chodievam hrávať ešte tenis - viac už by som nezvládol. A aj diskotékový tanec sa počíta za šport (smiech)? Ak áno, tak športujem aj v tomto smere.

Aká je podľa teba definícia maximálnej pohody?

- Vaňa a všetko, čo s ňou súvisí...

Máš negatívne vlastnosti, ktoré by si na sebe rád zmenil?

- Som taký, aký som. Nechcem nič meniť.

Ktorú ľudskú vlastnosť oceňuješ najviac? Čo by si nedokázal odpustiť?

- Pravdovravnosť, nedokážem odpustiť pretvárku a faloš.

Ak by si dostal možnosť zmeniť na svete jedinú vec prezraď čo by to bolo!

- Chcel by som, aby boli všetci zdraví. Hm, ale to by prišli lekári o job... (smiech) Ale aj tak by som to chcel.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín