zohľadňuje všetky legislatívne normy platné pre dorábanie tokajských vín tak v Maďarsku ako aj celej Európskej únii (EÚ). Rozhodla o tom tento týždeň Legislatívna rada vlády SR. Jej výhrady sa však podľa predstaviteľov MP netýkali vecnej podstaty nového zákona, ale rada žiada len to, aby sa v tejto norme znova neobjavovali niektoré nariadenia EÚ, ktoré sú už zaradené v iných slovenských normách. Podľa generálneho riaditeľa sekcie poľnohospodárstva a potravinárstva MP Ladislava Doboša je tento zákon posledným krokom k uzavretiu dlhoročných sporov o Tokaj so susedným Maďarskom, s ktorým sa Slovensko tento rok napokon dohodlo na uznaní slovenskej časti tokajských honov na ploche 565 hektárov (ha).
"Táto plocha sa v novom zákone síce neuvádza, avšak nový zákon zriaďuje komisiu, ktorá by mala už k záveru tohto roka zabezpečiť, aby sa táto presná plocha objavila v našom vinohradníckom registri," povedal Doboš.
Generálny riaditeľ právnej sekcie MP Jozef Gaizbacher však upozornil, že legislatívne ukotvenie plochy 565 ha je veľmi problematické, lebo starší slovenský zákon pre tokajské vinice ráta až s plochou 908 ha. "Okamžité zníženie plochy by bolo v rozpore so staršou legislatívou, a to nie je možné. Na to, aby sa táto plocha naozaj zmenila, je potrebné spustenie administratívneho konania. Tí pestovatelia, ktorí budú z menšej plochy tokajských viníc vylúčení, sa potom môžu v tomto konaní aj odvolať a bude to vždy potrebné zdôvodniť," uviedol Gaizbacher.
MP už ale dlhšie zdôrazňuje, že aj pri ploche 565 ha je potenciál na ďalší rozvoj dostatočný, nakoľko aj dnes je reálne obhospodarovaných len 375 ha. Prevzatie pestovateľských postupov pri výrobe Tokaja, zaužívaných južným susedom, je potrebné z toho dôvodu, aby i slovenskí vinohradníci mohli nerušene produkovať Tokaj aj pre zahraničné trhy. Gaizbacher ale uviedol, že isté rozdiely, hlavne v oblasti kontroly, tu medzi SR a Maďarskom budú existovať. Na Slovensku majú totiž dodržiavanie presných výrobných postupov kontrolovať špeciálne štátne komisie, zatiaľ čo v Maďarsku to už dlhodobo zabezpečuje samospráva cez takzvaných vinohradníckych richtárov.
SR však napríklad pristupuje k rozšíreniu produkovaných tokajských vín aj o špeciálne maďarské druhy. Zatiaľ totiž slovenská legislatíva poznala len Tokajský Furmint, Tokajskú Lipovinu, Tokajské samorodé víno a Tokajský Výber, ale teraz k tomu pribudne aj Tokajský Muškát žltý, Tokajský mášláš, Tokajský Fordítaš a Tokajská esencia.
Osobitne je riešené aj skladovanie tokajských vín. Vína, ktoré sú síce vyrobené z tokajských odrôd, ale nie sú už priamo z tokajských honov, totiž musia byť v pivniciach uložené na vyhradených a jasne označených miestach. Pre výrobcov Tokaja bude tiež platiť, že každý dovoz alebo vývoz viac ako 75 kg hrozna alebo 60 litrov vína či muštu musia nahlasovať štátu. Slovensko tiež Maďarsku prisľúbilo aj to, že sa vzdá ďalšej výroby 2-putňového Tokaja.
Slovensko sa s Maďarskom muselo o Tokaji po svojom vstupe do EÚ dohodnúť čo najskôr. Usilovali sa totiž oň aj Taliansko, Francúzsko či Slovinsko. Slovenská oblasť zahŕňa obce Bara, Čerhov, Černochov, Malá Tŕňa, Slovenské Nové Mesto, Veľká Tŕňa a Viničky.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
