sem pribúdali nové a nové značky, retardéry a akustické brzdy, ale veľký efekt to neprinieslo. Pikantné je, že štúdia na zvýšenie bezpečnosti cestnej premávky v tejto lokalite, ktorá by dopravným kolíziám urobila definitívny koniec, pritom už päť rokov čaká v šuflíku!
„Prvýkrát sa táto križovatka zapísala do análov v októbri 1993, keď sa tu so svojou rodinou zabil známy trebišovský futbalista Štefan Šoltés - spolu vtedy zomrelo šesť ľudí - päť z jednej rodiny a šofér dodávky. Nehodu spôsobil práve on - išiel z Veľkých Kapušian po ceste II/552 a nedal prednosť," povedal riaditeľ Okresného dopravného inšpektorátu v Trebišove pplk. Jozef Matys.
Ako dodal, hneď nato ODI iniciovalo v spolupráci so Slovenskou správou ciest vypracovanie štúdie na riešenie tejto križovatky. „V roku 1999 ju vypracoval Útvar dopravného inžinierstva Košice, ale odvtedy sa v tomto smere nič nepohlo, lebo na to neboli financie. Každoročne sa tam pridávali nové značky, retardéry, akustické brzdy, ale veľmi to nepomohlo - nehody sa tam stávali ďalej. Háčik je v tom, že hoci neboli všetky smrteľné, ich scenár bol stále rovnaký - nedanie prednosti v jazde z vedľajšej cesty," vysvetlil pplk. Matys.
Pri poslednej tragédii prednedávnom zomreli ďalší štyria ľudia (mimochodom opäť traja z jednej rodiny a mladý muž, ktorý na nehode neniesol žiadnu vinu). Križovatka teda opäť ukázala svoju silu. Medzi obyvateľmi regiónu jej preto prischol názov - časovaná bomba, križovatka zabijak, či križovatka smrti. Podľa námestníka trebišovskej pobočky Slovenskej správy ciest Jána Čičíka ide o stret ciest I/79 a II/552 a vinníkom je takmer vždy vodič, idúci z vedľajšej cesty. „Smeruje od Košíc až po ukrajinskú hranicu a po celej dĺžke je Komárov jediné miesto, kde musí dať vodič prednosť. Preto je scenár stále rovnaký," skonštatoval.
Pokiaľ ide o štúdiu, existovali v nej 4 varianty, ale kvôli nedostatku financií sa napokon ani jeden nezrealizoval. Jednou z nich bol kruhový objazd. „Teraz je to celé komplikované, lebo cesty II. triedy už patria pod Košický samosprávny kraj a 'jednotky' pod štát," podotkol J. Čičík.
Ako sme zistili na odbore dopravy KSK, samospráva de iure tieto cesty dodnes neprebrala. „Stále očakávame, že Slovenská správa ciest nám predloží do konca roka protokoly na podpis, ktoré by jasne deklarovali majetkové a skutkové stavy ciest. Ako má však Úrad KSK - odbor dopravy riešiť nehodové úseky, keď na rok 2005 je v kapitálových výdavkoch v rozpočte KSK navrhovaných iba 2 milióny Sk?," povzdychol si vedúci odboru Ing. Antonín Reisinger.
Výstavba kruhového objazdu je investičná akcia vyžadujúca nemalé finančné prostriedky. „Preto budeme rokovať s kompetentnými zástupcami ministerstva dopravy, aby uvedenú stavbu zaradili prednostne do plánu akcií, ktoré zabezpečuje prostredníctvom Slovenskej správy ciest Bratislava. Bratislavu predsa musí zaujímať, čo sa deje na jej majetku, teda na ceste I. triedy! Veríme, že aj novozriadená komisia pre bezpečnosť cestnej premávky bude mať do toho čo povedať," vyjadril sa.
O stanovisko ku komárovskej križovatke sme požiadali aj prednostu Obvodného úradu v Trebišove Jánosa Juhása. Podľa jeho slov cestou Bezpečnostnej rady okresu (BRO), v ktorej figuruje aj riaditeľ Okresného riaditeľstva PZ SR v Trebišove, môžu informovať vyššie zložky štátnej správy o kritickej situácii v tomto úseku. „Na poslednom stretnutí BRO sa práve križovatka Komárov stala jedným z bodov rokovania. O situácii sme informovali Krajskú bezpečnostnú radu - tá naše zistenia postúpi na Ministerstvo vnútra SR. Podobným spôsobom sa riešila dopravná situácia na križovatke v Hriadkach a verím, že príde na rad aj križovatka Komárov," skonštatoval prednosta.
Otázku - ako ďalej s križovatkou Komárov, sme položili aj Krajskému úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie. Kompetentná pracovníčka tvrdila, že sa tam situácia po nainštalovaní retardérov zlepšila. „Chodíme tam každý rok na kontroly a vraj je tam už menej nehôd," skonštatovala a odkázala nás na Investičnú výstavbu Slovenskej správy ciest (SSC) v Košiciach. Ako sa vyjadril Ing. Škoda z technického úseku, štát nemá toľko financií, aby riešil každý úsek cesty, kde zlyháva ľudský faktor. „ Ide o celoslovenský problém a preto sú isté kritériá na zaradenie úseku medzi nehodové," povedal a odporučil nás na úsek 2000 centrály SSC.
Podľa Ing. Štefana Meszároša, CSc., z Útvaru bezpečnosti cestnej dopravy úseku 2000 križovatka zatiaľ nespĺňa parametre kritického nehodového úseku. „Vlani sa tam stali 3 nehody, v roku 2002 žiadna, v roku 2001 štyri, pritom jedna skončila smrťou a jedným ľahkým zranením a roku 2000 jedna," dodal na záver.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
