predalo stavbu, ktorá mu podľa súdu nepatrila. Takmer osem miliónov, ktoré týmto predajom samospráva získala, musela po desiatich rokoch súdnych sporov vrátiť späť.
Keď po vzniku obecnej samosprávy začiatkom deväťdesiatych rokov začal prechádzať na mestá majetok štátu, v Humennom mala samospráva zo zákona získať do vlastníctva aj obchodný komplex na Mierovej ulici, ktorý štát nedostaval. Stavbu mesto prebralo od dodávateľa Chemkostavu HSV, a.s. Humenné a keďže nemalo financie na jej dokončenie, v roku 1993 ju predalo Slovenskej poisťovni, a.s. za 7,9 milióna.
Chemkostav v roku 1998 napadol túto kúpnu zmluvu na súde. Firma využila chybu niektorého zo zamestnancov úradu, ktorá spôsobila, že prevod vlastníctva k stavbe pred šiestimi rokmi neprebehol tak ako mal. "Chýbali vtedy odovzdávacie a preberacie protokoly, ktoré pri prevode vlastníckeho práva vyžadoval zákon," vysvetľuje právnik mesta Štefan Bukovčík.
Okresný súd dal za pravdu Chemkostavu a dospel k záveru, že je vlastníkom budovy. Po troch rokoch po tomto rozhodnutí Slovenská poisťovňa podala žalobu proti mestu Humenné, ktorou žiadala o vrátenie kúpnej ceny. Aj keď okresný súd dvakrát žalobu poisťovne zamietol, odvolací krajský súd prikázal samospráve, aby poisťovni zaplatila. V septembri tohto roku preto mesto previedlo na poisťovňu 7,9 milióna korún.
Humennému pritom hrozilo, že zaplatí viac ako túto čiastku. Poisťovňa totiž požadovala aj úroky z omeškania vo výške 3,9 milióna a 1,2 milióna za súdne poplatky. V situácii, keď samospráva kvôli tomuto dlhu už čelila exekúcii, sa primátorovi podarilo dohodnúť sa s poisťovňou na jeho odpustení a exekúcia bola zastavená. Výmenou za to však primátor muselo stiahnuť svoje dovolanie na Najvyššom súde. Podľa primátora Vladimíra Kostilníka práve dovolanie, ktoré podal napriek nesúhlasu mestského zastupiteľstva, umožnilo dohodnúť sa s poisťovňou.
Kostilník si myslí, že celý prípad si "nezaslúži pomenovanie kauza, pretože mesto len vrátilo to, čo pred desiatimi rokmi neoprávnene dostalo," Rozhodujúce podľa neho je, že mesto vďaka dohode s poisťovňou neprišlo o 5,5 milióna za úroky z omeškania a súdne poplatky a naviac "mohlo desať rokov používať prostriedky vo výške 7,9 milióna".
Samospráva však v konečnom dôsledku stratila budovu, ktorá by za normálnych okolností prešla v roku 1991 zo štátu do jej vlastníctva. Chemkostav sa neskôr dostal do konkurzu, správca konkurznej podstaty budovu na Mierovej predal, čím mesto definitívne prišlo o akúkoľvek šancu nárokovať si jej vrátenie. Podľa Kostilníka táto negatívna skúsenosť s vtedajším Chemkostavom nemôže byť dôvodom, ktorý by bránil samospráve vstupovať do nových ekonomických vzťahov s jej nástupníckou firmou. "Riadime sa zákonom o verejnom obstarávaní. Ak Chemkostav predloží v tendri najlepšiu ponuku, musíme to rešpektovať".
Kto v roku 1993 urobil na mestskom úrade chybu, vinou ktorej Humenné prišlo o budovu v centre mesta, sa už verejnosť asi nikdy nedozvie. Primátorom bol vtedy Michal Stanko a na poste vedúceho oddelenia výstavby sa odvtedy vystriedalo päť osôb. "Ak vtedy došlo k porušeniu povinnosti niektorého zamestnanca, dnes je toto konanie premlčané," uzavrel Kostilník.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
