konať bohoslužby. Niektorí kňazi totiž presadzujú pri cirkevných obradoch slovenčinu, väčšina veriacich však žiada staroslovienčinu, ktorá je tradičným jazykom gréckokatolíckeho náboženstva.
Problém, ktorý pretrváva v mnohých rusínskych obciach dlhé roky, došiel tak ďaleko, že Rusínska Obroda otvorene poukazuje na "slovakizáciu liturgií v gréckokatolíckych chrámoch". Podľa Alexandra Fedurca z koordinačného výboru Rusínskej Obrody existuje zámerná tendencia umiestňovania slovenských kňazov do rusínskych obcí a naopak.
Rusínska Obroda dostala niekoľko sťažností gréckokatolíckych veriacich. Spoločne s ďalšími rusínskymi organizáciami sa preto obrátila otvoreným listom na prešovského eparchu Jána Babjaka, v ktorom ho žiadajú o riešenie situácie. Denník KORZÁR včera požiadal o stanovisko aj Gréckokatolícke biskupstvo v Prešove. Vikár biskupstva pre Rusínov Pavel Haľko nás odkázal na hovorcu Ľubomíra Petríka. Ten povedal, že oficiálne stanovisko biskupstva poskytne neskôr.
Skúsenosti s pokusmi o slovakizáciu majú aj gréckokatolícki veriaci v obci Pichne v okrese Snina. Koncom deväťdesiatych rokov sem prišiel kňaz, ktorý začal tvrdo presadzovať pri liturgiách slovenčinu. Väčšina veriacich sa postavila na odpor, bránili sa petíciou a po štyroch rokoch sporov bol biskupský úrad nútený správcu farnosti vymeniť. "Protestovali sme proti likvidácii Rusínov cestou náboženstva. Žiadali sme kňaza rusínskej orientácie, ktorý by bol pre nás skutočným duchovným pastierom," hovorí Ján Klim, ktorý v obci po roku 1989 obnovoval gréckokatolícke náboženstvo. V Pichniach teraz pôsobí kňaz, ktorý sa vrátil k pôvodnému staroslovienskemu jazyku.
Staroslovienský (cirkevnoslovanský) jazyk používajú gréckokatolíci počas bohoslužieb od 12. storočia. Napriek istej podobnosti z rusínskym dialektom sa najmä pre mladšiu generáciu stáva čoraz menej zrozumiteľným. Preto sa v niektorých rusínskych obciach čítajú už evanjelia v rusínčine. "Po mojom príchode na farnosť som začal používať pri kázniach rusínsky jazyk. Drvivá väčšina ľudí, ktorí prídu na bohoslužbu, si to tak praje," vysvetľuje duchovný správca dedín Hostovice a Osadné.
Predsedníčka Rusínskej Obrody Anna Kuzmiaková si myslí, že v otázke voľby liturgického jazyka treba rešpektovať vôľu veriacich v každej farnosti. Podľa nej teraz počkajú na reakciu prešovského biskupstva.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
