vedie bývalý gymnaziálny pedagóg, dnes už dôchodca Július Galgan.
Na konte má desiatky úspešných hier, množstvo ocenení na celoslovenských prehliadkach ochotníckych divadiel - pre hercov, hry aj samotného režiséra, ktorého meno má výborný zvuk v umeleckej branži pod vedením Tálie. Kronika divadla "G" je pestrá na množstvo udalostí a najmä na nespočet mien. Sú ich stovky, ale keď si prečítate kroniku, jedno meno sa tam nikdy nemení - profesor Galgan. Aj vďaka nemu sa divadlo stalo mnohým osudným a herectvom sa dodnes živia - stačí spomenúť Vlada Semana, Ingrid Timkovú alebo Táňu Radevu.
Napriek totalite sa trebišovské "géčko" púšťalo do naštudovania titulov, na svoje časy mimoriadne odvážnych a nejeden si vyslovene koledoval o prvenstvo v súťaži O zlatú mrežu. Jednou z nich bola Psychoterapia, ktorá kritizovala negatívne tendencie v spoločnosti bojuje totiž proti tým, ktorí veľa hovoria, ale v ich ústach sa slová menia na nič nehovoriace jalové reči. "Uviedli sme ju v roku 1988, teda v časoch perestrojky. Viete, diváci najskôr nevedeli, či môžu tlieskať, ale potom sa uvoľnili a napokon celá sála burácala. Istá pani doktorka sa vyjadrila, či pozatvárajú len účinkujúcich alebo aj tých, čo tlieskajú," spomína Július Galgan, ktorý sa tento rok dožil okrúhleho jubilea rovnako ako divadlo, ktorého je dušou. Vo februári tohto roku oslávil neuveriteľnú sedemdesiatku.
Podľa jeho názoru nehrozí, že by divadlo mohlo zaniknúť. "Nedá sa s ničím porovnávať a aj napriek tomu, že dnes čelí konkurencii televízie, videa či najnovšie už DVD a rôznych tých vymožeností civilizácie - je nenahraditeľné. Nič iné nedá divákovi toľko zážitkov a nič iné ho nenúti toľko rozmýšľať. Javisko s hercami, ktorí sú z mäsa a kostí a publikum sú totiž len pár metrov od seba. Osobný kontakt očí a duše prináša oveľa viac. Divák a herec sa spolu smejú a spolu plačú a vždy je to neopakovateľné - pre obe strany. Naviac, každá hra je istým spôsobom nadčasová. A preto divadlo prežije," myslí si profesor Galgan.
Tak ako každý rok, aj počas tohtoročných Vianoc obohatili ochotnícki divadelníci trebišovský kultúrny život tradičnou premiérou a pripravili na 2. sviatok vianočný predstavenie srbského autora Branislava Mišiča Pani ministrová. Dej je síce časovo lokalizovaný do začiatku minulého storočia, ale divadelníci ho adaptovali na súčasné pomery. Za roky existencie sa v súbore vystriedalo najmenej 600 amatérskych hercov, najmä z radov trebišovských učiteľov. S repertoárom, pozostávajúcim hlavne z hier slovenských, českých a svetových klasikov ako je Ivan Stodola, Július Barč - Ivan, Karel Čapek či Carlo Goldoni, sa prezentovali aj medzi slovenskou komunitou v Maďarsku, Poľsku, Rumunsku a na Ukrajine.
Autor: lyv
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
