katastre či káblovú televíziu končiac. Podľa oficiálne prezentovaných štatistík vláda deklaruje rast priemerných miezd v rámci Slovenska, čím argumentuje opodstatnenosť novoročného ekonomického balíčka. Podľa vedenia odborového zväzu KOVO je však realita iná. „Vláda pri posudzovaní rastu priemernej mzdy a zdražovaní nebrala do úvahy regionálne rozdiely," tvrdí šéf OZ KOVO, povolaním sociológ Jozef Balica.
Práve v tomto kontexte si odborári vypracovali vlastné analýzy dopadov zdražovania a rozmenili na drobné v rámci Slovenska aj realitu rastu miezd. „Skutočnosť prekvapila aj nás. Priemerná mzda na Slovensku v roku 2004 predstavovala 16 140 korún, čo je oproti roku 2003 nárast o 11 percent, ale pri bližšom pohľade sme zistili, že túto hranicu nedosahuje až 67 okresov, čo je po prepočte až 66 percent zamestnancov. Alarmujúce je, že sa to týka 13 okresov Prešovského a 10 okresov Košického kraja, pričom až v deviatich v Prešovskom a troch v Košickom je priemerná mzda len do 12-tisíc korún!," uviedol pre KORZÁR J. Balica.
Podľa údajov odborárov dosahuje Prešovský kraj len 78 percent priemernej mzdy na Slovensku, ešte horšie to vyzerá pri porovnaní s priemerom Bratislavského kraja - tu je to dokonca len 57,5 percenta! Na chvoste tabuľky výšky priemernej mzdy už tradične „tróni" okres Sobrance (9853 korún), po ňom nasleduje Veľký Krtíš (10 526 korún), Čadca (10 585 korún) a potom je to už len samý východ: Stropkov - 10 758, Svidník - 10 837 korún, Vranov nad Topľou - 10 837 korún... Len dva z okresov Zemplína dosahujú aspoň priemer nad 12-tisíc korún - „najlepšie" sú na tom Michalovce s priemernou mesačnou mzdou 12 978 korún a Humenné s 12 902 korún. Po spomínaných Sobranciach v našom regióne najmenej zarábajú v okrese Medzilaborce (11 027 korún), v Snine je to 11 048 korún a v Trebišove 11 349 korún.
„Jediným okresom na východe, ktorý dosahuje celoslovenský priemer sú Košice II. (22 976 korún), čo súvisí s US Steel. Taká je realita!," tvrdí J. Balica. Naviac, podľa analýz odborárov až v 40 okresoch Slovenska došlo vlani v skutočnosti k poklesu reálnych miezd. „Až 12 z nich je práve vo východoslovenskom regióne. Tým pádom únosnosť reštrikcií vyznieva úplne inak," povedal J. Balica.
Podľa prepočtov odborov sa mesačné poplatky po zdražení zvýšia v priemere o 300 - 500 korún. A práve pri spracúvaní údajov prišli odborári na zaujímavý paradox - k najväčšiemu zvýšeniu cien nedošlo v regiónoch, kde je vyššia priemerná mzda, ale práve naopak. „Napríklad elektrina - oficiálny údaj hovorí o zdražení o 2,4 percenta, čo je asi jediný údaj, ktorý sa približuje predpokladanej inflácii na tento rok (3,7%), všetky ostatné zdražované položky sú oveľa vyššie! Naviac, pri bližšom pohľade na západnom Slovensku de facto nezdražela - Západoslovenská energetika deklaruje 0 percent navýšenie! Na strednom Slovensku došlo k zvýšeniu o 1,71 - 4,71 % podľa toho, na aký účel sa používa. Iróniou je, že najviac toto médium zdraželo práve na východe republiky - o 1,01 - 6,05 %! Rovnako je to s vodným - najviac sa jeho cena zvýšila na východe - o 25 %, kým na západnom Slovensku ide o 5,8 % a údaje zo stredného sme nevedeli získať," skonštatoval šéf OZ KOVO.
Na našu otázku, či bola v súvislosti s dopadmi zdražovania na nízkopríjmové skupiny spracovaná dopadová štúdia, tvrdí: „S ohľadom na regionálne rozdiely nie. A pritom Európska únia Slovensko dlhodobo upozorňuje na to, že v rámci desiatich krajín, ktoré do nej vstúpili, sú práve v našej krajine najväčšie."
V tomto kontexte poukazuje na výsledky porovnávacej štúdie Slovenskej akadémie vied, v ktorej vedci po zohľadnení pozitív a negatív každého regiónu Slovenska sucho skonštatovali: „Zahraniční investori nezamestnanosť, ktorá ich spôsobuje, nevyriešia."
Otázka znie, čo so spomínanými faktami plánujú urobiť odborári. V súčasnosti prebieha rozsiahly celoslovenský odborársky prieskum na vzorke 10-tisíc občanov, pochádzajúcich z rôznych sociálnych skupín na margo sociálnych otázok. „Vyhodnotíme ho v závere januára a sme pripravení odštartovať manifestačné zhromaždenia, protestné mítingy pred inštitúciami, ktoré majú do znižovania regionálnych rozdielov čo hovoriť. Je vo všeobecnosti známe, že až 2/3 Slovákov nie sú spokojné so súčasnou sociálnou situáciou. Dúfame, že vláda bude na to reagovať a začne pri reštrikciách rešpektovať regionálne rozdiely a v tomto kontexte bude korigovať svoju sociálnu politiku," dodal na záver Jozef Balica.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
