Vihorlat čaká jedna z najťažších skúšok. Ministerstvo životného prostredia totiž začalo proces posudzovania jeho vplyvu na životné prostredie. Už teraz je však jasné, že projekt je v naplánovanom rozsahu nepriechodný.
V piatok sa v Prešove po prvýkrát stretli úradníci ministerstva s realizátormi projektu i ochranármi. Začal sa zložitý proces pripomienkovania, v jeho závere ministerstvo životného prostredia vydá konečné stanovisko, ktoré je nevyhnutným predpokladom výstavby. „Toto rozhodnutie bude rešpektovať aj Európska únia," hovorí Viera Húsková, riaditeľka odboru posudzovania vplyvov na životné prostredie. Podľa nej bude environmentálna dokumentácia hotová najskôr za pol roka. „Je tam veľa citlivých otázok, najmä chránené vtáčie územia a chránené územia európskeho významu," uviedla.
Najvážnejšie pripomienky doteraz vznieslo ministerstvo pôdohospodárstva, keďže budovanie zjazdoviek a vlekov sa dotkne veľkej rozlohy lesov. Ministerstvo životného prostredia upozorňuje, že investičný zámer potrebuje zmeny. „Určite nemôže ísť v takom rozsahu, bude potrebné hľadať kompromis," upozornila Húsková. Biele kamene nevedela porovnať s ničím podobným. „Projekt, ktorý počítal s výstavbou takéhoto lyžiarskeho strediska úplne od základov, na zelenej lúke, sme ešte neposudzovali," priznala.
Svoje aktivity v tejto súvislosti zintenzívňujú aj ekologické organizácie, ktoré projektový zámer v hodnote asi 3,5 miliardy korún považujú za megalomanský. Pokračujú v antikampani pre Biele kamene - lesoochranárske zoskupenie VLK Východné Karpaty a občianske združenie Zelený kameň ohlásili na zajtra v Humennom prednášku s názvom "Biele alebo holé kamene".
Ochranári tvrdia, že projekt ohrozuje posledné súvislé lesy v pohorí Vihorlat. Podľa nich by museli vyrúbať asi 130 hektárov lesa. „Ak by sa lyžiarske stredisko takéhoto rozsahu postavilo, bolo by ekonomicky neudržateľné. Jedna vec je postaviť lyžiarske centrum, celkom iná vec je ho aj prevádzkovať," hovorí Viliam Bartuš zo združenia VLK.
Predseda združenia Biele kamene Jozef Gajdoš tvrdí, že korekciám projektu sa nebráni: „Ak budú hotové požiadavky ministerstva, prispôsobíme sa im. Projekt nie je žiadnou dogmou." Zároveň vystríha pred jednostrannými hodnoteniami. „Náš zámer nemožno posudzovať iba z hľadiska vplyvu na životné prostredie, dôležitý je aj jeho sociálny prínos," povedal.
Podľa neho nikto nevie predložiť inú alternatívu rozvoja tohto zaostalého regiónu, ako je práve cestovný ruch.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
