dostala vlani, dodávateľ stavby, ORVIS, s. r. o. Košice, do mesiaca dokončí učebňovú časť. Starostu obce Štefana Tatranského a riaditeľa školy Mariána Školku napriek tomu čaká zložité rozhodovanie presťahovať školákov do nových priestorov alebo počkať, ako sa zachová ministerstvo školstva v súvislosti s fiškálnou decentralizáciou?
Do úvahy musia vziať aj to, že štyri pavilóny starej školy sú v dezolátnom stave, lebo sa nachádzajú na nestabilnom podloží a školákom a učiteľom pomaly padajú na hlavu. Nehovoriac o zdraviu škodlivom azbestovom pavilóne, ktorý postavili v roku 1989 s tým, že malo ísť o dočasné riešenie na päť rokov. Aj dnes, po viac ako pätnástich rokoch(!), tu sídli 19 tried a dva školské kluby, hoci odborné výskumy dokázali, že medzi zvýšenou chorobnosťou detí a ich pobytom v budove je evidentná súvislosť.
"Práve kvôli tomu ministerstvo školstva v roku 1995 rozhodlo, že Michaľany potrebujú novú školu. Pôvodne 18-triednu budovu sme začali stavať ešte v decembri roku 1995 s rozpočtovými nákladmi asi 108 miliónov korún. Termínom dokončenia mal byť júl 1999!" uviedol pre KORZÁR starosta obce Štefan Tatranský.
Kvôli pomalému prísunu financií od štátu sa termín každý rok presúval. Medzitým musel investor (vtedy ešte okresný úrad) zmeniť plány. Dal vypracovať nový projekt z osemnásťtriednej ZŠ s dvoma služobnými bytmi sa zredukovala na štrnásť tried. Realita roku 2005 šokuje dodnes na stavbe preinvestovali 152 miliónov korún!
"Dobudovanie sa pohlo hlavne vďaka vlaňajšej 19miliónovej dotácii od ministerstva školstva, ale dokončená je len učebňová časť," upozornil riaditeľ školy Marián Školka. V objekte je už k dispozícii všetkých štrnásť tried, dve špeciálne pre školákov s ľahkým mentálnym postihom, štyri špecializované učebne, školské dielne, moderná jedáleň a kuchyňa.
"Kvôli vysokému počtu žiakov, ktorý sa už roky pohybuje okolo 400, budú musieť dve špecializované učebne slúžiť aj ako kmeňové triedy," povedal riaditeľ. Peniaze dostali aj na vnútorné vybavenie, ale zo žiadaných 7 miliónov prišli len dva.
Škola z nich nakúpila to najdôležitejšie, veľkú časť zariadenia dokúpila z 300-tisíc, ktoré dostala navyše od Krajského školského úradu z kapitálových výdavkov. "Ďalšieho pol milióna korún sme vlani ušetrili na prevádzke školy a použili sme ich na tento účel. Stále chýba množstvo vecí," podotkol riaditeľ.
Oveľa ťažším bremenom ako chýbajúce zariadenie je pre vedenie obce školy fakt, že v súvislosti s fiškálnou decentralizáciou nie je isté, že štát dofinancuje úplné dokončenie školy. V súlade s projektom je ešte nutné dobudovať telocvične, asanovať pavilóny starej školy, ktoré ohrozujú bezpečnosť a vybudovať spevnené plochy. V súčasnosti stavebný dozor, projektant a dodávateľ pripravujú analýzu, koľko financií ešte chýba. "Podľa odhadov je to asi 39 miliónov korún," skonštatoval starosta.
Háčik je v tom, že nie je jasné, ako sa k rozostavaným, resp. nedokončeným školám (prípad Michalian) postaví ministerstvo školstva, aj keď sú na zozname tzv. prioritných stavieb. "Kvôli fiškálnej decentralizácii hrozí riziko, že ministerstvo financií nás odporučí, aby sme školu dokončili z daní, ktoré obce podľa nového môžu vyberať vo vlastnej réžii. Žiaľ, je to možno reálne vo veľkých mestách, ale nie v obciach, kde neexistujú žiadne veľké firmy," myslí si Štefan Tatranský.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
