tento rok v akčnom rádiu zemplínskych Regionálnych úradov verejného zdravotníctva nevykonávali. Po redukcii laboratórií totiž v rámci Slovenska podobné analýzy robí iba desať pracovísk. Aktivity RÚVZ sa preto pri príležitosti včerajšieho Svetového dňa vody obmedzili len na bezplatné poradenstvo o tom, či je voda z individuálnych a hromadných zdrojov v regióne neškodná.
"Od rána tu boli desiatky ľudí, ktorí si v minulosti zvykli na bezplatné analýzy, ale tento rok sme ich museli odporučiť na pracovisko do Košíc," skonštatovala pracovníčka RÚVZ Mária Gimerová. V každom prípade michalovskí hygienici naďalej upozorňujú na výrazné regionálne rozdiely v zásobovaní pitnou vodou z verejných vodovodov. Hoci celoslovensky sa k nej dostane asi 81% obyvateľov, najmenej sa na tomto čísle podieľajú Košický a Prešovský kraj. Ešte markantnejší je tento rozdiel pri bližšom pohľade na okresy - napríklad v Michalovskom a Sobranskom má prístup k pitnej z vodovodu len 69% obyvateľov, zvyšok je odkázaný na odber vody z domových studní. "Tie nie sú vždy v dobrom stave a sú v nich prekročené niektoré medzné hodnoty. Najčastejšie je to obsah dusičnanov, ktorý prekračuje stanovené limity 3 až 5-násobne, niekedy ddokonca desaťnásobne. Toto prekročenie nám potvrdili aj vyšetrenia vôd zo studní, ktoré sme robili v minulosti," vysvetlila M. Gimerová.
Michalovský RÚVZ v rokoch 2000-2004 vyšetril takmer 700 vzoriek zo studní - až 51% nevyhovelo v ukazovateli dusičnany, teda prekračovali limit, stanovený Vyhláškou, ktorý predstavuje 50,0 mg/l! Až 87 % vzoriek malo obsah dusičnanov vyšší ako 10,0 mg/l, čo znamená, že takáto voda sa nesmie používať na prípravu umelej detskej výživy pre dojčatá. Najväčší počet vzoriek vôd pochádzal z obcí Zalužice, Krišovská Liesková, Žbince, Hažín, Veľké Revištia, Zemplínske Kopčany, Trhovište, Čierne Pole, Falkušovce a Petrovce n. Laborcom.
Hygienici v kontexte spomínaných faktov privítali naštartovanie projektu Zásobovanie pitnou vodou a odkanalizovanie Juhovýchodného Zemplína, ktorý realizuje vďaka Phare Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s. Súbežne s tým však s obavami sledujú vývoj ďalšieho fenoménu neustály pokles spotreby pitnej vody. "Kým v roku 1990 bola špecifická spotreba pitnej vody v slovenských domácnostiach 425 litrov na obyvateľa a deň, v roku 2003 to bolo už len 109,2 litra, čo sa nebezpečne približuje k hygienickému minimu, teda 80 litrov na obyvateľa a deň. Spoločenská spotreba vody pri hromadnom zásobovaní obyvateľstva by vo všeobecnosti nemala byť nižšia ako 165 litrov na osobu a deň, nižšie číslo predstavuje riziko zníženia hygienickej úrovne," skonštatovala hygienička. Podľa jej názoru je vysoko pravdepodobné, že ľudia zase používajú vodu zo studní, ktoré je práve v Zemplíne nekvalitná.
Vďaka neustálemu zdražovaniu vody preto dochádza k zaujímavému paradoxu dodávka vody domácnostiam sa znižuje napriek tomu, že počet obyvateľov zásobovaných pitnou vodou z verejných vodovodov sa zvyšuje. "Sledujeme aj kvalitu vody z verejných vodovodov. Vlani sme v rámci okresov Michalovce a Sobrance celkovo vyšetrili 82 vzoriek pitných vôd z 19 vodovodov, z ktorých je zásobovaných 49 obcí. Len v jedinom prípade sme zaznamenali zvýšený obsah dusičnanov, čo prevádzkovateľ rieši úpravou vody," dodala na záver M. Gimerová.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
