stratili odberateľov pre cukrovú repu, jej pestovanie preto úplne zastavili. Teraz zrejme podobný osud postihne aj pestovanie sladovníckeho jačmeňa.
Koncom osemdesiatych rokov na Východoslovenskej nížine polia s cukrovou repou predstavovali rozlohu vyše 3 500 hektárov. V roku 2004 sa v okresoch Michalovce a Trebišov nepestovala táto plodina už nikde! Problémy s jej odbytom prepukli po krachu trebišovského cukrovaru pred piatimi rokmi - práve on dlhé roky spracovával celú úrodu. Agropodnikateľom, ktorí sa ani potom pestovania repy nevzdali, sa podarilo uzatvoriť nové kontrakty s cukrovarom v Rimavskej Sobote.
Začiatkom minulého roka však rimavskosobotský cukrovar odstúpil od zmlúv s 25 pestovateľmi z Trebišovského a s tromi z Michalovského okresu. „Argumentoval vysokými nákladmi na prepravu, preto začal uprednostňovať producentov zo Stredného a Západného Slovenska," hovorí Ján Krucovčin, riaditeľ Regionálnej poľnohospodárskej potravinárskej komory v Trebišove. Podľa odhadov každý pestovateľ stratil asi 20-tisíc korún čistého zisku na hektári pestovania cukrovej repy. Krucovčin dodáva, že cukrová repa je najlepšou predplodinou, pretože v plnom rozsahu dokáže nahradiť hnojenie, čo ušetrilo roľníkom značné náklady.
Po likvidácii tejto tradičnej plodiny zemplínskeho poľnohospodárstva vsadili roľníci na pestovanie iných rastlín vrátane sladovníckeho jačmeňa. História sa však opakuje - farmári opäť nedokážu ovplyvniť spracovateľov. Prebytok sladu a prudko klesajúca spotreba piva v Európe znížili ceny a sladovne začínajú obmedzovať výkupy. „Problémom je, že pivovary nevykupujú slad od sladovní, preto zároveň klesá dopyt aj po sladovníckom jačmeni," vysvetľuje Krucovčin.
Napriek tomu by zemplínske polia nemali osirieť. Roľníci veria, že dokážu na trhu prežiť vďaka iným tradičným plodinám, najmä repke, jačmeni či pšenici.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
