územnosprávnym členením Slovenska a vývojom situácie vo verejnej správe. Aj napriek odmietavému postoju vládnej koalície, ktorá sa dohodla, že toto volebné obdobie sa už témou vzniku nových žúp nebude zaoberať, Michalovčania túto tému otvorili. Podľa konštatovania mestského parlamentu je vznik novej župy len reakciou na neplnenie predvolebných zámerov strán vládnej koalície v otázke zmeny organizácie regionálnej samosprávy.
Michalovská samospráva považuje v predchádzajúcom volebnom období vládou schválený počet 12 vyšších územných celkov aj naďalej za vyvážený a racionálny, ktorý viac približuje priamu demokraciu k občanom. Mestskí poslanci, ktorí sa k vzniku župy prikláňajú, tento model považujú za jednu z ciest na riešenie problémov od Bratislavy vzdialeného regiónu. Podľa poslancov sa tento rozdiel prejavuje "v najnižšej životnej úrovni v rámci Slovenska, na najnižších investíciách v regióne, na najnižších príjmoch, na vysokej nezamestnanosti a v tomto dôsledku aj na celkovo nízkej kvalite života tu žijúcich občanov."
Michalovčania majú ambíciu sa stať centrom novej župy. "Chceme byť sídlom Zemplínskeho vyššieho územného celku nielen pre samotné sídlo, ale preto, že podľa počtu obyvateľov v mestách a obciach nášho regiónu bude úplne rovnocenné zastúpenie volených predstaviteľov všetkých, aj najodľahlejších okrskov novovytvoreného celku. Takto sa priamou demokraciou zabezpečí spravodlivé rozhodovanie o rovnomernom rozvoji, rozdelení financií a riešenie najpálčivejších problémov tu žijúcich občanov. Túto paritu nie je možné zabezpečiť vytvorením nižšieho počtu vyšších územných celkov," myslí si primátor Jozef Bobík. Či sa podarí túto iniciatívu michalovským poslancom opäť oživiť v slovenskom parlamente aj medzi partnerskými mestami v Zemplíne zostáva otázne.
Autor: mpo
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
