sedemdesiat oviec. Podľa ochranárov bol salaš zle chránený.
Bača Milan Baršay hovorí, že v stredu dopoludnia sa pri plote objavila svorka vlkov. „Robím baču jedenásť rokov, ale také čosi som nevidel. Nevedel som, čo mám robiť. Jedného-dvoch vlkov odoženiete krikom, ale nie ôsmich až desiatich," hovorí. Zo 180-členného stáda sa vrátilo k maštaliam spoločne s psami asi 40 kusov. Zvyšok vlci oddelili a začali hnať hore svahom do lesa.
Bača privolal ďalších chlapov, ktorí v tom čase pracovali na farme. Posadali do áut a vybrali sa za stádom, neskôr v ťažkom teréne museli ísť už peši. „Nachádzali sme už iba zabité alebo zranené ovce, niektoré sme našli až tri kilometre od dvora," hovorí vedúci farmy Ľubomír Piňko. Nie všetky mŕtve ovce usmrtili vlci, v hustých lesoch nad obcou je totiž roklina, do ktorej pri úteku zvieratá spadli a zahynuli.
Počet oviec, ktoré vlci strhli, nie je zatiaľ jasný. Včera chlapi stále znášali mŕtve zvieratá do plechovej búdy, ďalšie, ktoré boli ranené, postupne zomierali. Všetky mali rany na slabinách a pod hrdlom. Tie, ktoré mali šancu na prežitie, pozošíval zverolekár. Najviac doráňané ovce chovatelia nechali v lese, ďalšie sa stratili. Piňko odhaduje predbežnú škodu na viac ako 200-tisíc. Pracovník Obvodného úradu životného prostredia v Humennom príde do Svetlíc na obhliadku až dnes. Jeho posudok je dôležitý pre prípadné odškodnenie chovateľa, ktoré zabezpečuje ministerstvo životného prostredia.
Náčelník Lesoochranárskeho zoskupenia VLK Juraj Lukáč, ktorý sa dlhodobo zaoberá skúmaním správania týchto predátorov, považuje za nemožné, aby sa v tomto ročnom období pohybovali v svorkách. „V máji sú svorky rozpadnuté, tieto zvieratá teraz majú asi dvojtýždňové mladé. Samice sú teraz v maximálne štvorčlenných skupinách," vysvetľuje. Podľa neho však ani pre taký počet vlkov by nebol problém zabiť až sedemdesiat oviec. „Dvaja vlci v priebehu pol hodiny strhnú hravo sedemdesiat oviec. Vlk sa v stáde dostane do amoku a snaží sa zadrhnúť čo najviac zvierat," hovorí.
Lukáč je presvedčený, že za spôsobené škody môže majiteľ a pracovníci farmy, ktorí nezabezpečili jej dostatočnú ochranu. V jeseni 2003 totiž anglicko-slovenská nezisková organizácia Slowak Wildlife Society poskytla chovateľom vo Svetliciach šteňatá slovenského čuvača. Mladé psy bolo potrebné cvičiť podľa špeciálnych metód. „Ak by dodržali pokyny, ktoré mali v príručke, nemali by dnes takýto problém. Mohli by sa spoľahnúť na strážne pastierske psy, ktoré by dokázali výborne ochrániť stádo," tvrdí Lukáč. Piňko oponuje, že "ani vycvičené psy by nemali proti takej svorke šancu."
Zároveň varuje pred dohadmi o nutnosti odstrelu vlkov, ktoré sa môžu po ich útoku vo Svetliciach objaviť. „Vlk je šelma, keď vidí nechránený salaš, ktorý je ako Mc Donald, tak naňho prirodzene zaútočí. Všetko sa však dá vyriešiť vhodnými opatreniami, vlk totiž nikdy nepôjde do veľkého rizika," povedal.
Majiteľ farmy vo Svetliciach mal šťastie, že vlci oddelili len stádo mladých oviec - jariek, ktoré ešte neprodukovali mlieko ani mladé. Stádo starších oviec bolo v inej ohrade a do kontaktu s vlkmi neprišlo. „Aj z týchto mladých ovečiek mohol už v jeseni byť úžitok a začali by na seba zarábať. Celý rok sme ich chovali zbytočne," smúti Piňko.
Vystrašené ovce, ktoré prežili, zostanú v maštali aspoň týždeň, aby sa upokojili. „Von by ich teraz nikto nedostal," hovorí bača Milan Baršay. Po skúsenosti s vlkmi upustil od zámeru pásť ovce bližšie k lesu pri poľských hraniciach, ako pôvodne plánoval. S ovcami bude v najbližšom čase chodiť len na lúky nad dedinou. Vezme si so sebou poplašné petardy.
Spoločnosť Slovak Wildlife Society sponzorovala zabezpečenie špeciálnych strážnych psov aj na hospodárskom dvore v Klenovej v okrese Snina. Za posledné tri roky tu zaznamenali dva útoky vlkov. Psy, ktoré dostali správny výcvik, vždy dokázali stádo spoľahlivo ochrániť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
