nielen na životné prostredie, ale najmä na peňaženky tých, ktorí si naň zvykli a stalo sa pre nich samozrejmosťou. V súčasnosti je na Zemplín, n.o. napojených 34 obcí dolného Zemplína, v ktorých žije takmer 34-tisíc obyvateľov. Vďaka separovaniu sa ich náklady na odpad evidentne znížili. Kým v roku 1996 jeden občan platil 380 korún, dnes platí 225 korún a niekde ešte menej.
Združenie obcí pre separovaný zber Zemplín, n. o., začalo svoju činnosť v roku 1996. Zakladali ho obce a mesto Trebišov. Majetok 78-tisíc korún, s ktorým vstupovalo do vtedy ešte málo rozšíreného separovania, za necelých desať rokov zhodnotilo a dnes predstavuje asi 22 miliónov korún. "Máme kompletne vybavenú technológiu na triedenie, ktorá umožňuje separovať 11 komodít. Okrem tradičného papiera, skla a plastov, sú to aj železo, elektrotechnický odpad, autobatérie, nebezpečný odpad atď. Združenie vybudovalo kompletné technologické vybavenie na zber, zneškodňovanie komunálneho odpadu a zber, dotrieďovanie a úpravu separovaného odpadu. Popri tom sme vybudovali aj ďalšiu kazetu skládky v Brehove, ktoré bude slúžiť ešte do roku 2008. Vďaka tomu, že všetky získané a zarobené financie investujeme, sme mohli znížiť výšku poplatku za uloženie odpadu na skládke na polovicu - v roku 1996 sa platilo 1 270 korún za tonu, dnes je to pre našich členov len 650 korún za tonu, Trebišov platí 570 za tonu a klienti mimo združenia asi 800," vysvetlil štatutár združenia Ladislav Koščo.
Investície a rozbehnuté separovanie priniesli zníženie nákladov nielen obciam, ale aj obyčajným ľuďom. Kým náklady za odpad na občana boli na začiatku 380 korún za rok a väčšina obcí jeho odvoz dotovala, v roku 2004 to už bolo len asi 225 korún a 95 % obcí ho už nedotuje. "Aj pri raste vstupov priemerné poplatky občanov klesli od roku 1996 o asi 100 korún, dnes tí, ktorých obce sú našimi členmi, platia asi 150 korún," vysvetlil Ladislav Koščo.
Vlani Zemplín, n. o získal 2,6 milióna korún z Recyklačného fondu, ktoré použil na ďalšie zlepšovanie separovania. Jeho činnosť si už všimla aj Európska únia a dostalo financie na zrkadlový projekt s kolegami z Maďarska "Jeho leitmotívom je vytvorenie a rozšírenie spolupráce slovenských a maďarských odborníkov v oblasti ochrany životného prostredia v pohraničných oblastiach a hľadanie možnosti spolupráce v záujme harmonického využitia právneho poriadku EÚ. Prostriedky na jeho realizáciu poskytol fond Phare CBC. Partnerom riešeného projektu za slovenskú stranu je Krajský úrad životného prostredia Košice," dodala štatutár združenia. Pred pár dňami si sídlo organizácie a separačné stredisko v Cejkove boli naživo pozrieť maďarskí kolegovia z Inšpektorátu ochrany životného prostredia, prírody a vodného hospodárstva severného Maďarska z Miškolca. "Zaujala ich nielen to, že máme vlastnú skládku, ale aj spôsob financovania jej výstavby, systém separovaného zberu, spôsob jeho zabezpečenia, technologická vybavenosť, široký sortiment separovaných komodít a či 100-percentné zabezpečenie ich zhodnocovania," povedal Koščo.
Ambíciou združenia na najbližšie roky je osloviť a získať pre myšlienku efektívneho separovania aj ďalšie obce v regióne a zabezpečenie výstavby novej skládky v katastri obce Ladmovce, ktorú zdržalo vysporadúvanie majetkovo právnych vzťahov k pozemkom. "Tá už bude postavená na základe kritérií, ktoré vyžaduje legislatíva Európskej únie," dodal na záver.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
