súd rozhodol o jej zastavení, peniaze nevrátila. Právny zástupca mesta teraz zvažuje, že na ňu podá žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia.
Návrh na exekúciu dala voči mestu vlani v auguste Allianz Slovenská poisťovňa. Tá ešte v roku 1993 kúpila od Humenného budovu na Mierovej ulici. Súd však neskôr rozhodol, že vlastníkom nehnuteľnosti nie je mesto, ale firma Chemkostav HSV. Exekúciou tak chcela poisťovňa po rokoch získať späť 7,9 milióna korún, ktoré za ňu zaplatila. Titulom pre exekúciu bol rozsudok krajského súdu, ktorý samospráve prikazoval, aby poisťovni vrátila kúpnu cenu. Mesto sa preto rozhodlo v septembri previesť na účet Allianzu 7,9 milióna.
Humennému však hrozilo, že zaplatí ešte viac, pretože poisťovňa požadovala aj úroky z omeškania a súdne trovy. Išlo dokopy o štyri milióny korún. Práve túto sumu mala vymôcť Ondrejková. Okresný humenský súd jej vydal poverenie na vykonanie exekúcie a zároveň jej priznal aj predbežné trovy exekúcie vo výške 1 milión 25-tisíc korún, o ktoré žiadala. Hneď po rozhodnutí súdu exekútorka peniaze stiahla z účtov Humenného. V skutočnosti nešlo len o predbežné trovy, takáto suma by je totiž zo zákona prislúchala ako celková odmena za vykonanie exekúcie.
Po začatí exekúcie sa primátorovi Vladimírovi Kostilníkovi podarilo dohodnúť s Alianzom na odpustení úrokov a súdnych trov. Výmenou za to musel stiahnuť svoje dovolanie na Najvyšší súd. Na základe dohody o odpustení dlhu okresný súd akceptoval námietky mesta voči exekúcii a koncom mája rozhodol o jej zastavení. V uznesení sa tiež uvádza, že Ondrejkovej priznáva ako reálne výdavky 1 441 korún.
Mestský právnik Štefan Bukovčík je presvedčený, že exekútorka sa dopustila bezdôvodného obohatenia. Podľa neho totiž peniaze od samosprávy získala plnením z právneho dôvodu, ktorý dodatočne odpadol "pretože mesto sa dohodlo s poisťovňou na odpustení dlhu a tak na exekúciu nebol dôvod,". Bukovčík tvrdí, že "je nelogické, aby exekútorke prislúchala odmena za exekúciu, keď žiadnu nevykonala".
Ondrejková nechcela o prípade hovoriť. Tvrdila, že právoplatné rozhodnutie o zastavení exekúcie, ktoré súd vydal ešte sedemnásteho mája, doteraz nedostala. "Zo súdu sa mi nevrátil ani spis. Nebudem sa k tomu dopredu vyjadrovať," zdôvodnila. Ondrejková neodpovedala ani na otázku, či v prípade, že rozhodnutie dostane, peniaze vráti mestu. "Postupovala som a budem postupovať v súlade so zákonom," uviedla.
Mesto Humenné zaslalo exekútorke výzvu na vrátenie bezdôvodného obohatenia - Ondrejková má na to desať dní. Bukovčík hovorí, že ak tak neurobí, bude pre mesto peniaze vymáhať súdnou žalobou. Je pripravený tiež podať sťažnosť na Ondrejkovú ministerstve spravodlivosti i Slovenskej komore exekútorov. Ako poslednú možnosť zvažuje trestné oznámenie. Ondrejková len poznamenala, že o tom vie.
O čom bola kauza budovy na Mierovej?
Rozostavaný obchodný komplex na Mierovej ulici v hodnote takmer osem miliónov korún získalo mesto Humenné začiatkom deväťdesiatych rokov, keď sa prevádzal štátny majetok na obce. Stavbu mesto prevzalo od dodávateľa, stavebnej firmy Chemkostav HSV, a.s. Humenné a v roku 1993 ju predalo Allianzu. V roku 1998 sa Chemkostav rozhodol využiť to, že stavba nebola pred siedmimi rokmi riadne protokolárne odovzdaná mestu ako to na prevod vlastníckeho práva vyžaduje zákon. Súd prekvapujúco určil za vlastníka budovy Chemkostav. Allianz sa následne žalobou domáhal vrátenia kúpnej ceny a po rokoch spor vyhral. Humenné tak muselo osem miliónov, ktoré predajom budovy získalo, vrátiť späť. Samospráva však v konečnom dôsledku stratila budovu v centre mesta, ktorá by za normálnych okolností prešla v roku 1991 zo štátu do jej vlastníctva. Kto vtedy na mestskom úrade urobil chybu, sa už verejnosť zrejme nikdy nedozvie.
(rok)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
